Nebojte sa, nebudem zachádzať do detailov a do tajov chémie a toxikológie. Na všetko sa pozrieme ľudsky, prakticky a hlavne logicky 🙂. Toxický cyklus je ako každý iný cyklus, niečo, čo sa točí, až kým nepraskne. Predstavte si takého hada, ktorý žerie svoj vlastný chvost.

Každý, kto chce vyrábať výrobok, potrebuje suroviny, ľudí, priestory, obaly, logistiku a obchody, aby mohol výrobok ponúkať. Aby ušetrili peniaze a dali zákazníkovi „to, čo chce“, kupujú lacné suroviny, samozrejme také, ktoré „spĺňajú požiadavky zákazníka 😃“. Vyrobia atraktívny obal plný farieb najlepšie s prírodnou tematikou, aby sme si mysleli, že výrobok je napríklad ekologický a bio (Greenwashing). Výrobok splní, čo sľúbil, takže sa nám napríklad lesknú vlasy. Zákazník je spokojný a kupuje si ho znova a znova, pretože je na každodenné použitie, krásne pení a zároveň nevydrží tak dlho. 

Pri každom použití však vznikajú škodlivé látky! Ako to? Všetko sa začína použitými zložkami, ktoré sú síce funkčné a lacné, ale často ide o ropné deriváty a toxické látky. Pridávajú sa konzervačné látky (škodlivé sú napr. 2-bróm-2-nitropropán-1,3-diol, chlórmetylizotiazolinón, brómchlórfen, parabény, BHT), parfumy, ktoré majú zmierniť ten ropný zápach a nalákať spotrebiteľa, a farbivá, ktoré majú výrobku dodať príťažlivú farbu. Nakoniec to všetko dávajú do obalu, ktorý je najčastejšie vyrobený z plastu, takže je tiež vyrobený z ropy.  Takzvané PFAS a ftaláty (endokrinné disruptory) sa používajú vo výrobku ako prísady alebo na výrobu obalu. Skvelé, však?

Prečo to však nazývame toxickým cyklom?

Žiaľ, nie všetky nebezpečné látky (NO), ktoré vyrábame, spotrebujeme, vylúčime alebo vyhodíme, nejakým spôsobom zmiznú, ale dostanú sa do životného prostredia, a tak vytvoria kolobeh. Čoraz častejšie počúvame, že škodlivé látky (mikroplasty, karcinogény, endokrinné disruptory) sa zisťujú napríklad v pitnej vode. Ide o nízke koncentrácie, ale (napr. v prípade endokrinných disruptorov) aj tieto „zanedbateľné“ koncentrácie môžu mať ďalekosiahle účinky. Škodlivé látky sa nachádzajú všade – prídavné látky (étery) v potravinách, nebezpečné látky v kozmetike, liečivách, škodlivé látky vo vode a ovzduší z výroby, spaľovania atď. Keď to všetko spočítate, nemusí to už byť taká zanedbateľná koncentrácia, však? Pretože napríklad PFAS sa nachádzajú naozaj všade. Dokonca sa s nimi rodia aj naše deti.

Dánska štúdia zameraná na toxické látky v kozmetických výrobkoch zistila, že ⅔ zakúpených výrobkov obsahovalo látky, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie [1]. 

Uveďme si príklad: žena pracuje v továrni, kde sa vyrába bežná kozmetika – pri výrobe týchto produktov je teda v kontakte s nebezpečnými látkami (NL) a sama používa aj niektoré drogériové kozmetické prípravky, ktoré obsahujú NL. Okrem toho môže byť tehotná, niečo sa prenesie na plod a dieťa sa už narodí s určitou záťažou NL v tele. Dieťa je celé dni v jednorazových plienkach, ona ho natiera rôznymi olejmi a podobne. Do životného prostredia sa dostáva čoraz viac odpadu s NL. Potom konzumuje napríklad ryby, ktoré sú kontaminované PFAS, ftalátmi, ortuťou atď. Hrozné, však? Znie to neuveriteľne desivo? Bohužiaľ, taká je dnešná realita! Toto je toxický cyklus v praxi!

Jeden príklad nebezpečnej látky pre všetkých:

Triclosan : antimikrobiálna látka, ktorá ničí a zabraňuje šíreniu baktérií, široko používaná ako konzervačná látka [2]. Táto látka sa pomaly vyraďuje, ale používa sa snáď všade. V roku 2011 bol triklosan dokonca podaný na Európsky súdny dvor pre mikrobiálnu rezistenciu. Súd rozhodol v prospech triclosanu [3]. Bol však zistený v pitnej vode, riekach, jazerách, pôde a tkanivách zvierat vrátane ľudí. Navyše je perzistentný, jeho prítomnosť sa potvrdila aj vo vzorkách starých približne 40 rokov [4].

Bolo preukázané, že triclosan reaguje s chlórom v pitnej vode za vzniku chloroformu. Chloroform sa spája s rakovinou močového mechúra a spontánnymi potratmi. Fenol obsiahnutý v triklosane môže spôsobiť podráždenie kože a znecitlivenie senzorov v nervových zakončeniach [5]. Z hľadiska negatívnych účinkov na ľudské zdravie má význam aj zistenie nedávnej štúdie, že triklosan obsahuje dioxíny ako nezamýšľaný vedľajší produkt [6]. Triclosan v mydle sa preceňuje a porovnania Svetovej zdravotníckej organizácie naznačujú, že účinnejšie sú výrobky na báze alkoholu.

Hygiena je samozrejme dôležitá, najmä v nemocniciach a všade, kde dochádza ku kontaktu s ľuďmi. Umývanie rúk je a vždy bude nevyhnutné! Vo väčšine prípadov však stačí obyčajné mydlo [7] a v nemocniciach treba hľadať dezinfekčné prostriedky na báze alkoholu. Je neuveriteľné, že vo svete sa stále vyskytujú prípady infekcií prenášaných v nemocniciach v dôsledku nedostatočného umývania rúk a ľudia zomierajú práve v dôsledku nesprávnej hygieny nemocničného personálu [8].

Ako môžeme situáciu zmeniť my sami?

• Samozrejme, je nevyhnutné eliminovať výrobu a spotrebu výrobkov s nebezpečnými a potenciálne nebezpečnými látkami. Môžeme to dosiahnuť vyvíjaním tlaku na výrobcov a nákupom vhodnejších výrobkov. 
• Vyhnite sa „ťažkej chémii“ – naučte sa používať šetrnejšie výrobky. Ak ju musíte použiť, používajte ochranné pomôcky (rukavice, respirátor, ochranné okuliare). 
• Nepočúvajte reklamy a výrobcov, aby ste mali doma sterilné prostredie, pretože im ide len o peniaze.  Prečo je vhodnejšie čistiť domácnosť bežnými prostriedkami, ako sú jedlá sóda, ocot a mydlo alebo iné čistiace prostriedky? Pretože baktérie a vírusy sú späť v priebehu niekoľkých sekúnd až dní a my tým zabíjame aj našich „kamarátov“ – priateľské baktérie. Tým sa ničí naša imunitná odpoveď, čo nás môže nastaviť na častejšie choroby.
• Najlepšie je vyhnúť sa nebezpečným látkam a používať prírodnejšie produkty s podobným účinkom. 
• Pýtajte sa na zloženie výrobkov, ako sú čistiace a pracie prostriedky, a neuspokojte sa s neúplným zoznamom zložiek. Je možné napísať výrobcovi a požiadať ho o úplné zloženie (tzv. karty bezpečnostných údajov – BL). Zaujímajme sa! 
• Vyhýbajte sa plastom. Hračky, riady a podobne sú zvyčajne označené len plastom alebo PE, PP a podobne. Nepoznáme však úplné zloženie, nevieme, či neobsahujú bisfenoly a ftaláty atď.
• Nepoužívajte zbytočne antibakteriálne, antivírusové a dezinfekčné prostriedky tam, kde nie sú potrebné. Zbytočne zvyšujeme riziko vzniku rezistencie baktérií, čo je veľmi nebezpečné. 
• Najväčším problémom je lobby výrobcov a nedostatok štúdií (ktoré trvajú mnoho rokov). Hodnotenie rizík vo voľnej prírode je tiež beh na dlhé trate. Preto je vhodnejšie vyhýbať sa nebezpečným látkam hneď pri kúpe a nečakať, kým nás na to upozorní nezávislá štúdia.
• Pozor na greenwashing 
• Pýtajte sa na výrobcov, kde sídlia, kto tam pracuje, odkiaľ získavajú suroviny… Nebojme sa pýtať.
• Vyvíjajte tlak na dodávateľov pitnej vody a tiež na čističky odpadových vôd. Využívajme nové/staré (ale funkčné) technológie na likvidáciu znečistenia, ktoré sme už vytvorili a ktoré pretrváva (PFAS, mikroplasty, ťažké kovy, nanoplasty… Napr. metóda Wasser 3.0 – uvidíme, ale vyzerá to veľmi sľubne. Čistenie pomocou aktívneho uhlia, UV žiarenia, využívanie rastlín a iné). Využívanie technológií na odstraňovanie znečisťujúcich látok už priamo v čistiarňach odpadových vôd a investovanie do ich obnovy a realizácie.

Nechceme povedať, že si musíme pomôcť sami, ale ak si to uvedomí viac ľudí a nebudú kupovať a vyhľadávať výrobky s nebezpečnými látkami, výrobcovia nebudú mať tržby a začnú (dúfajme) myslieť lepšie a ekologickejšie. Vedecká fikcia? Uvidíme! Ale každý krok sa počíta a nejako začať treba. Držme si palce 🙂.