Ako si vybrať a používať čistiace a pracie prostriedky I.

Autor Ing. Žaneta Milošová (Havírová)

Všetci tieto výrobky pravidelne používame, takže je to veľká téma a veľký biznis. Podľa čoho si vyberáte svoje obľúbené pracie, umývacie, toaletné alebo podlahové čistiace prostriedky? Zaujal vás obal, cena alebo známa značka? Vyberáte si na základe toho, čo už poznáte, alebo čo vám odporučil niekto iný?

Všimli ste si niekedy, že na obale je uvedené minimum informácií o tom, čo výrobok obsahuje, zatiaľ čo logo spoločnosti sa nedá prehliadnuť? Výhovorka o nedostatku miesta je smiešna napríklad v prípade pracieho prášku a balzamu na pery. Napriek tomu na spomínanom balzame na pery nájdete viac informácií o zložení 😀. Často sú tam aj obrázky kvetov, motýľov, lúk a podobne, aby výrobok vyzeral sviežo, ekologicky a zdravo :-). O tom, že nie všetko zelené je hneď eko, bio alebo najlepšie, sme už hovorili v článku o greenwashingu.

Problémom sú ako vždy právne predpisy. Všimli ste si, že za všetkým často stojí legislatíva? Prečo je to tak? Je to preto, že je toho veľa a nie je dostatok priestoru na to, aby sa to stihlo zmeniť, alebo nie je chuť a je veľký tlak zo strany výrobcov? Tak či onak, aj keď sa legislatíva zmenila, stále má nejaké nedostatky. Tou základnou je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch [1].

“Platné právne predpisy o biologickej odbúrateľnosti povrchovo aktívnych látok v detergentoch zahŕňajú iba primárnu biologickú odbúrateľnosť a sú uplatniteľné iba na aniónové a neiónové povrchovo aktívne látky; z tohto dôvodu by sa mali nahradiť novými právnymi predpismi, ktoré by kládli hlavný dôraz na konečnú biologickú odbúrateľnosť a spĺňala dôležité požiadavky týkajúce sa možnej toxicity perzistentných metabolitov.” [1]

„Je na škodu, že uvedenie úplného zloženia na výrobkoch nie je povinné, a preto výrobca nie je zo zákona povinný tieto informácie poskytovať…“

Ako si teda vybrať?

Či chceme alebo nie, sme vystavení zámernému psychologickému tlaku výrobcov, aby sme nakupovali čo najviac. Za normálnych okolností asi vieme, ako obchod funguje, žiaľ, pri nákupe na to zabúdame alebo tomu nechceme veriť. Tu je teda spoločný zoznam klasických trikov výrobcov a predajcov a na čo si dať pozor:

  • Priala by som si, aby argument vyššia cena = vyššia kvalita bol pravdivý, ale ako sme sa už tisíckrát presvedčili, nie je to tak. Najdôležitejšie je zloženie, to je to, čo by nás malo zaujímať.
  • Voda sama o sebe nie je škodlivá, ale prečo za ňu platiť? Pre vašu peňaženku a životné prostredie je lepšie vybrať si koncentráty alebo výrobky s minimálnym množstvom vody. Napríklad mydlo na pranie so sódou na pranie (lacná a účinná možnosť), prací prostriedok vo forme mydlovej kocky alebo vo forme prášku, do ktorého doma len doplníte vodu. Prípadne existujú aj pracie pásiky, ktoré sú ľahké a rozpúšťajú sa v práčke, a ďalšie výrobky. Voda vo výrobku zvyčajne signalizuje, že sa v ňom nachádza kopa konzervačných látok, ktoré nemusia byť pre naše zdravie najlepšie, napr. parabény, BHT, formaldehydy, triklosan atď. Samozrejme, nemusí to tak byť vždy, niekedy výrobky obsahujú prijateľné konzervačné látky, ako je kyselina askorbová (vitamín C), éterické oleje, sorban draselný, kyselina citrónová, tokoferol (vitamín E) alebo iné.
  • Značky, ktoré poznáme z médií, by nemali byť rozhodujúcim faktorom pri nákupe. Záleží len na zložení. Značky, ktoré každý pozná, často neobsahujú kvalitné zložky, pretože viac peňazí sa vkladá do reklamy výrobku než do jeho zložiek. Tieto produkty často obsahujú ropné deriváty, veľa vody, množstvo konzervačných látok, mikroplastov, farbív, parfumov a ďalších zložiek, ktoré môžu byť nebezpečné (karcinogénne, toxické, mutagénne a inak škodlivé zložky – pozri tento článok). Avšak aj veľké spoločnosti si už uvedomili, že „eko, bio“ hýbe svetom (trhom), a snažia sa o zmenu. Často, bohužiaľ,  ide o už spomínaný greenwashing.
  • Miestny výrobca alebo výrobca, ktorému môžete dôverovať (je to ťažké). Títo výrobcovia by mali mať na svojich výrobkoch napísaný kompletný zoznam zložiek v príslušnom jazyku, ideálne s vysvetlením, odkiaľ zložka pochádza (pôvod) a aký je jej účel. Ak je samotná spoločnosť „zelená“, rada poukáže na to, ako je šetrná k životnému prostrediu, odkiaľ získava suroviny (aké a prečo) a všetko má uvedené na svojej webovej stránke. Aj v tomto prípade si dávajte pozor na “ greenwashers“ a nedôverujte vždy všetkému!
  • Zloženie výrobku nie je esej, ide o niekoľko základných zložiek. Tu však musíme byť opäť opatrní, pretože jediné, čo musí výrobca podľa zákona uviesť na etikete, je prítomnosť enzýmov, dezinfekčných prostriedkov, optických zjasňovačov, parfumov a konzervačných látok. Preto môžeme nadobudnúť dojem, že výrobok sa skladá z niekoľkých zložiek, pričom to tak nemusí byť. Ak chcete vedieť, čo váš prací prostriedok, čistiaci prostriedok na okná alebo čistiaci prostriedok na podlahy skutočne obsahuje, musíte sa obrátiť na výrobcu/predajcu alebo vyhľadať jeho webovú stránku. Prečo teda nechcú všetko uviesť sami? Prečo musíme ako spotrebitelia žiadať o úplné zloženie, hľadať ho na webových stránkach alebo dokonca žiadať o karty bezpečnostných údajov?
  • Nové a limitované edície, špeciálne ponuky, zavádzajúco nízke ceny a podobne – radi o tom počúvame, pretože to vyzerá ako niečo nové a lukratívne, ale opäť pozor, je to len manipulácia zo strany výrobcu/predajcu, aby sme rýchlo nakúpili a nemali čas čítať zloženie a kontrolovať kvalitu. A povedzme si úprimne, toto skvele funguje vo všetkých odvetviach!
  • Niečo „navyše, zadarmo“ a podobne, je rovnaký problém ako uvedené vyššie. Výrobca nebude platiť za naše potešenie z vlastného vrecka. Musí si to niekde vynahradiť. Napríklad znížením kvality výrobku – zvyčajne je v ňom viac vody, pretože je najlacnejší.
  • Lákadlo „ekologických výrobkov“. Či už v reklame, na obaloch (zelené obaly, rastliny, zvieratá) a podobne, výrobcovia nás chcú nalákať na to, aby sme si mysleli, že ich výrobok je skutočne ekologický. Presvedčiť by nás o tom mali len zložky.
  • Certifikáty – viac v tomto článku, hoci sa na ne, žiaľ, nemôžeme stopercentne spoľahnúť. Navyše pre malých výrobcov je nemožné získať certifikát z finančných dôvodov, takže skutočnosť, že výrobok nemá certifikát, nie je rozhodujúca. Na druhej strane, ak si vyberiete certifikát, ktorý je vám blízky, môže vám to aspoň čiastočne uľahčiť nákup. Zvyčajne tie „lepšie“ spĺňajú podmienku, aby boli vyrobené z najmenej 95 % prírodných zložiek, ale zvyšné percento môže obsahovať takmer čokoľvek.

Čo nám môže pomôcť?

  • Mať doma viacero výrobkov, ktoré sú vhodné na konkrétne pranie alebo čistenie, aby funkcia výrobkov zodpovedala vašim požiadavkám (napr. prací prostriedok na farebné oblečenie, na biele, na vlnu atď., ak je to potrebné). Zdá sa to ako plytvanie, ale opak je pravdou.
  • Je však vhodné mať aj viacúčelové produkty. Mám napríklad fľašu s rozprašovačom od starého čistiaceho prostriedku, v ktorej je ocot a asi polievková lyžica prostriedku na umývanie riadu. Túto zmes si môže vyrobiť každý, je lacná a veľmi účinná. Používam ju na kompletné umytie kúpeľne, pretože dokonale odstraňuje vodný kameň, používam ju aj na čistenie toalety a kuchynskej linky a drezu. Dezinfikuje, čistí a odmasťuje. Garantujem vám, že keď ho raz vyskúšate, nebudete chcieť nič iné. Ah a ten octový zápach, to má riešenie – vyvetrajte alebo počkajte asi 5 min 🙂. Úplný návod a ďalšie tipy nájdete tu.
  • Je dôležité čítať informácie na obale a informácie o dávkovaní – šetríme tým prírodu (keďže neplytváme výrobkom) a spotrebu energie (výroba nového výrobku, zníženie teploty prania).
  • Umývajte pri teplote uvedenej výrobcom. Ak si vyrobíte vlastný prací prostriedok, napr. prací sliz (mydlo na pranie + voda + sóda bikarbóna), potom záleží na tom, ako veľmi je vaša bielizeň znečistená a akej je farby, ale skrátka perte tak, ako ste zvyknutí :-).
  • Zistite tvrdosť vašej vody. Pravdepodobne už viete, akú máte vodu voľným okom alebo na základe dlhoročných skúseností. Ak si chcete byť istí, jednoducho si kúpte testovací prúžok na určenie tvrdosti vody (jeden stojí približne 1 EURO). Alternatívou je mapa krajiny, na ktorej je tvrdosť vody znázornená, uvedená nižšie. Potom použite výrobky podľa návodu v závislosti od tvrdosti vody. Týmto spôsobom šetríte peniaze aj prírodu!

Mapa tvrdosti vody na Slovensku [2]

Author

  • Ing. Žaneta Milošová (Havírová)

    Robí to, čo ju baví - pracuje ako CEO v spoločnosti GreenScan. Vyštudovala VŠB – TUO v Ostrave, kde získala titul Ing. v odbore Environmentálne inžinierstvo. Vždy sa zaujímala o prírodu a veci okolo nej. Miluje hory, lesy a zvieratá, ale zároveň si váži výdobytky modernej doby. Preto sa snaží pomáhať a hľadať rovnováhu medzi prírodou a moderným svetom.

0 komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *