Výrobky osobnej starostlivosti a kozmetika sa používajú všade vo svete. Siahame po nich všetci, každodenne. V týchto výrobkoch sa však často nachádzajú mikroplasty, s ktorými súvisia rôzne riziká – štúdie poukazujú na ich negatívny vplyv na životné prostredie i na ľudské zdravie. Európska únia sa preto od roku 2017 snaží zámerné používanie mikroplastov vo výrobkoch osobnej starostlivosti obmedziť.

V tomto článku sa venujeme mikroplastom v kozmetických výrobkoch. Chceme vám ukázať, ako môžete aj vy sami tento globálny environmentálny problém minimalizovať – veď každý čin sa počíta!

Fakty o plastoch

Plasty nájdeme všade okolo nás. Vďaka svojim všestranným vlastnostiam sa používajú v širokej škále priemyselných odvetví a dá sa z nich vyrobiť takmer všetko: obaly, autá, farby, hračky atď. Plastový znamená odolný, užitočný, ľahký, lacný, poddajný, pevný a pri uváženom použití aj recyklovateľný a udržateľný. Plastové výrobky používame na to, aby bol náš život čistejší, bezpečnejší, jednoduchší a pohodlnejší. Plasty sú tiež motorom inovácií, uľahčujú efektívne využívanie zdrojov, zachraňujú životy v zdravotníctve, vytvárajú bezpečnostné riešenia a majú pozitívny vplyv na ochranu klímy. Napríklad plastové komponenty v moderných automobiloch znižujú ich hmotnosť a emisie, ľahké plastové obaly znižujú množstvo plastového odpadu, plastové izolácie sú energeticky účinnejšie…

Tu je niekoľko zaujímavých údajov

Od začiatku 50. rokov 20. storočia, keď sa začala veľkovýroba syntetických materiálov, ľudia vyprodukovali 8,3 miliardy ton plastov, čo zodpovedá hmotnosti 80 miliónov modrých veľrýb alebo 1 miliardy slonov [1]. Každý rok sa vyrobí viac ako 300 miliónov ton plastov a polovica z nich je určená na jednorazové použitie [2]. V roku 2020 európsky plastový priemysel zamestnával takmer 1,5 milióna ľudí v približne 55 000 spoločnostiach, v ktorých výroba dosiahla 58 miliónov ton v porovnaní s 368 miliónmi ton celosvetovej produkcie plastov [3]. Hoci sa časť plastového odpadu recykluje (približne 9 %), väčšina končí na skládkach a v prírode, kde zostáva, hromadí sa alebo sa rozkladá na mikročastice. Tie potom znečisťujú vodu a ovzdušie, škodia morským živočíchom a nakoniec ich môže prehltnúť aj človek [1]. Odhaduje sa, že 10 % vyprodukovaných plastov končí v oceánoch a predstavuje až 80 % všetkého morského odpadu [4].

Od (makro)plastov k mikroplastom

V posledných rokoch boli mikroplasty zaznamenané v rôznych vodných ekosystémoch a celosvetovo sa zvýšili obavy o stav životného prostredia. Mikroplasty sú definované ako človekom vyrobené plastové častice (pevné syntetické polyméry) menšie ako 5 mm [5, 6]. Podľa pôvodu ich možno rozdeliť na primárne a sekundárne mikroplasty. Primárne mikroplasty sú plastové polyméry, ktoré sa vyrábajú v mikroskopických rozmeroch a bežne sa používajú v rôznych čistiacich, leštiacich a drhnúcich výrobkoch (napríklad v oplachovej kozmetike). Sekundárne mikroplasty vznikajú v dôsledku rozkladu (makro)plastov alebo plastového odpadu v životnom prostredí, čo je zapríčinené rôznymi fyzikálno-chemickými alebo biologickými procesmi (napr. UV žiarením). Pravdepodobne ste už vo svojom okolí videli odhodené alebo odložené plastové fľaše či obaly. Veľká časť mikroplastových častíc v životnom prostredí vzniká rozpadom väčších plastových predmetov.

Primárne mikroplasty sa môžu neúmyselne tvoriť a uvoľňovať do životného prostredia, keď sa väčšie kusy plastov, ako sú napríklad pneumatiky automobilov alebo syntetické textílie, obrusujú, opotrebúvajú a trhajú. Na druhej strane sa mikroplasty zámerne pridávajú do množstva výrobkov vrátane výrobkov osobnej starostlivosti a kozmetických výrobkov, hnojív, prípravkov na ochranu rastlín, domácich a priemyselných detergentov, čistiacich prostriedkov, farieb a výrobkov používaných v ropnom a plynárenskom priemysle. Často si neuvedomujeme, koľko primárnych mikroplastov je prítomných v našom každodennom živote. Odhaduje sa, že väčšina primárnych mikroplastov v oceánoch pochádza z pneumatík (28 %) a syntetických textílií (35 %). Mikroplasty z výrobkov osobnej starostlivosti sa na všetkých primárnych mikroplastoch v oceánoch podieľajú 2 % [1], [2].

Mikroplasty ako mikroperličky

Mikroplastové zložky sa pridávajú aj do kozmetických výrobkov s cieľom zlepšiť vlastnosti výrobku. Najznámejšie a najpoužívanejšie sú ako abrazíva, ktoré sú určené na odstraňovanie odumretej kože a čistenie pokožky [8]. Pridávajú sa aj ako exfoliačné, viažuce, suspendujúce (emulgátor), filmotvorné, zahusťujúce, estetické, zmatňujúce alebo antistatické látky [7]. Pri použití v kozmetike sa mikroplasty označujú ako mikroperličky alebo mikroguľôčky: ide o drobné častice, ktorých veľkosť je zvyčajne menšia ako 1 mm. Mikroplasty vo výrobkoch, ktoré sa neoplachujú, ako sú pleťové vody, mejkap, dezodoranty, opaľovacie krémy, sú zvyčajne ešte menšie, približne v rozsahu mikrometrov až nanometrov [7].

Mikroperličky sú veľmi užitočné v oplachových výrobkoch. Polyetylén (PE), polyuretán (PU) a kyselina polyakrylová (PA) sú častými zložkami rôznych výrobkov určených na starostlivosť o pokožku a čistenie, ako sú čistiace prostriedky na ruky, telové a tvárové peelingy či pleťové masky [5]. Okrem toho sú v kozmetike často prítomné aj vo vode rozpustné polyméry, ktoré však nespĺňajú kritériá definície mikroplastov, a preto nie sú zahrnuté do obmedzení a zákazov EÚ v oblasti zámerne pridávaných mikroplastov. Podľa môjho názoru je v súvislosti so syntetickými materiálmi vo výrobkoch osobnej starostlivosti ešte stále veľa tém, ktoré treba doriešiť.

GS tip: Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť mikroplastom, je pozorne čítať informácie o zložení výrobku, vďaka čomu sa môžete ľahko dozvedieť o prítomnosti syntetických polymérov.

Hoci mikroperličky z kozmetických výrobkov neprispievajú k znečisteniu mikroplastmi vysokým percentom, môžu predstavovať hrozbu pre životné prostredie. Preto si musíme uvedomiť, že mikroplasty sú problém, a zabrániť ich globálnemu hromadeniu so všetkými potenciálne nebezpečnými dôsledkami – najjednoduchšie tým, že sa úplne vyhneme ich používaniu. V roku 2015 Cosmetics Europe odporučila svojim členom, aby prestali používať plastové mikroperličky na čistiace a exfoliačné účely v zmývateľných výrobkoch osobnej starostlivosti. Výborná správa je, že vďaka tomu dosiahli 97,6 % zníženie používania plastových mikroperličiek. To potvrdzuje účinnosť dobrovoľnej iniciatívy tohto priemyslu [9].

Aké sú hlavné riziká?

Mikroplasty majú potenciál poškodzovať všetky živé organizmy. Tým, že majú mikroskopické rozmery, sa stávajú biologicky dostupnými pre organizmy v celom potravinovom reťazci. Okrem toho na ne vďaka ich zloženiu a relatívne veľkému povrchu ľahko priľnú vodné znečisťujúce látky. V dôsledku toho môže požitie mikroplastov spôsobiť expozíciu toxínom a bioakumuláciu v potravinovom reťazci [10].

V roku 2017 Európska komisia (EK) požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila vedecké dôkazy na prijatie regulačných opatrení týkajúcich sa mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do výrobkov. Agentúra ECHA následne navrhla rozsiahle obmedzenie mikroplastov vo výrobkoch uvádzaných na trh EÚ/EHP s cieľom zabrániť ich uvoľňovaniu do životného prostredia alebo ho znížiť. Očakáva sa, že návrh zabráni uvoľneniu 500 000 ton mikroplastov v priebehu 20 rokov [6].

Čo ďalšie sa dozviete?

V ďalších článkoch sa dozviete o abrazívach v kozmetike aj o polyméroch rozpustných vo vode – tým „kúpeľňovým“ je polyetylénglykol (PEG). Okrem toho si nenechajte ujsť slovinskú štúdiu o mikroperličkách v zubných pastách.

• Abrazíva v kozmetike
• Mikroplasty a PEG-y
• Rozhovor s biochemikom (mikroplasty)
• Mikroplasty v zubných pastách – prípadová štúdia

Veríme, že naše informácie vám uľahčia rozhodovanie o správnom, ekologickejšom a zdravotne bezpečnom nákupe výrobkov osobnej starostlivosti a kozmetiky.