Sľuda – to mi niečo hovorí. Ide o minerál, nie? A prečo je dôležité to vedieť?
Nuž… ďalším veľkým a skutočne srdcervúcim problémom v kozmetickom priemysle je detská práca. Viem, asi by ste nečakali, že niektoré zložky vo vašom mejkape a kréme boli vyťažené deťmi, ale je to smutná realita a treba o nej hovoriť.
Picture source: pixabay.com
Čo je teda sľuda a prečo jej príbeh nie je taký „trblietavý“?
Oprášme si vedomosti zo strednej školy – sľuda patrí do skupiny kremičitanových minerálov a jej kryštály sa dajú ľahko rozštiepiť na veľmi tenké pružné doštičky. Vo veľkej miere sa používa v automobilovom a elektronickom priemysle. Sľuda sa nachádza v mnohých elektronických spotrebičoch, napríklad aj v mikrovlnnej rúre.
Dôvodom, prečo jej popularita v kozmetickom priemysle v priebehu rokov tak vzrástla, sú jej reflexné a trblietavé vlastnosti.
Nedávno som si doma prezerala svoje kozmetické výrobky a bola som šokovaná, že mnohé z nich obsahujú sľudu: zubná pasta, púder na tvár, očný krém… Vždy sa snažím kupovať prírodné výrobky, ale tu je ten háčik: sľuda je v skutočnosti prírodná zložka! V kozmetických výrobkoch, ako sú očné tiene, púdre na tvár, rúže alebo telové trblietky, je sľuda medzi prvými uvedenými zložkami, čo znamená, že je jednou z HLAVNÝCH použitých zložiek.
Picture source: pixabay.com
Vzhľadom na to, že ide o minerál, musí sa ťažiť. Sľuda sa nachádza najmä v Číne a Indii, v posledných rokoch sa jej významným zdrojom stal aj Madagaskar. Na Madagaskare, ktorý má jednu z najvyšších mier chudoby na svete, využívajú nelegálnu ťažbu sľudy ako zdroj príjmov mnohé rodiny [1].
Claire van Bekkum, vedúca projektová manažérka v Terre des Hommes Holandsko hovorí:
„V týchto odľahlých oblastiach, kde sa ťaží sľuda, mnohým deťom chýba vzdelanie [alebo] sociálne služby a sú tam slabé miestne inštitúcie; ťažba je často rodinnou záležitosťou, pretože je to jej jediný príjem,“ [2].
Madagaskar a India sa spájajú s využívaním detskej práce v sľudových baniach, keďže ide o krajiny s vysokou mierou chudoby a rodiny majú často problém zarobiť dostatok peňazí na živobytie. Najhoršie je, že tieto bane sú úplne neregulované a veľmi dobre skryté, čo znamená, že utajujú mnoho nebezpečenstiev, najmä pre malé deti. Nedá sa presne určiť, koľko detí v baniach pracuje, ale odhaduje sa, že v Indii pracuje približne 22-tisíc detí a na Madagaskare v sľudovej zóne približne 10-tisíc detí, pričom niektoré z nich majú len 5 rokov! [1]
Aké sú nebezpečenstvá?
Neregulované bane sú mimoriadne rizikovým miestom a často sa môžu zrútiť. Ťažba nerastu zahŕňa nebezpečné kopanie a používanie rôznych ťažkých nástrojov. Príbehy detí, ktoré uviazli alebo zomreli v dôsledku padajúcich skál, nie sú zriedkavé. Keďže tieto bane sú nelegálne a bez dozoru, nepríde tam potrebná pomoc včas. To tiež znamená, že rodiny po takýchto nehodách nemajú nárok na žiadnu podporu ani odškodnenie [3].
Picture source: pixabay.com
Ťažba sľudy predstavuje nebezpečenstvo aj pre zdravie detí. Neustále dýchanie prachu v baniach môže častokrát viesť k dýchacím problémom, dokonca k zjazveniu pľúc, zatiaľ čo neustále dolovanie sľudy holými rukami môže viesť k rôznym kožným infekciám. Okrem týchto hrozných podmienok sú deti pracujúce v baniach aj terčom sexuálneho a fyzického zneužívania [4].
Čo s tým môžeme urobiť my?
Pri nákupe kozmetických výrobkov buďme opatrní a rozvážni – nezapĺňajme svoje poličky množstvom zbytočných výrobkov a radšej sa zamerajme na niekoľko dôveryhodných kúskov pre minimálnu starostlivosť o pleť. Často sa totiž necháme zlákať celou paletou očných tieňov, z ktorých napokon použijeme len zopár a všetky ostatné prídu nazmar. Potrebujeme trblietavé líčenie len na jeden večer? Opýtajme sa kamarátok, určite ho už niektorá z nich doma má a požičia nám ho. Ale čo je najdôležitejšie: poďme von a bojujme! Nie doslova, na začiatku stačí, keď o tom začneme hovoriť. Pýtajme sa výrobcov, odkiaľ získavajú sľudu, žiadajme spoločnosti, aby vykonali „due-diligence“ (hĺbkovú previerku svojich dodávateľov), čím viac ľudí bude o tomto probléme vedieť a bude ho skúmať, tým rýchlejšie sa bude dať riešiť. Spoločnosti by mali banským robotníkom platiť spravodlivú cenu. Ak by dospelí pracovníci zarábali dosť na to, aby uživili svoje rodiny, nemuseli by posielať do baní aj svoje deti. Tínedžer pracujúci v bani zarába v priemere 0,20 – 0,50 eura denne! To sotva stačí na nákup jedla. Dospievajúci potrebuje aspoň 0,27 eura na pokrytie svojho denného jedla, takže mu neostáva nič alebo len veľmi málo, čo by si mohol odložiť na niečo iné [1].
0 komentárov