Petra: Volám sa Petra Ježeková a vyštudovala som environmentalistiku na PRIF UK v Bratislave a po skončení štúdia som sa zamestnala v Živici. Keďže to bol začiatok organizácie, tak som prešla rôznymi projektami a jedným z nich bolo aj Ekočistenie s rakúskymi partnermi „die umweltberatung“, ktorá je v tomto odbore špička v Európe. Od nich sme pričuchli k tomu, ako ekologicky čistiť verejné budovy a inštitúcie.

Petra: Je to upratovanie priateľské k životnému prostrediu. Snažíme sa čo najmenej poškodzovať prírodu a aj ľudské zdravie. A je to upratovanie, ktoré trvá trošku dlhšie, ako s bežnými prostriedkami a postupmi. Ľudia sú netrpezliví a myslia si, že tieto prostriedky čistia rovnako ako bežné. Čistia, ale je tam niekoľko faktorov, na ktoré treba dbať.

Prvým z nich je čas – tieto prostriedky musia zvyčajne pôsobiť dlhšie. Napríklad pri čistení WC tam hodím ekotabletu večer a čistím ho až ráno, aby mala čas pôsobiť. Ďalším faktorom je použitie kvalitných mechanických pomôcok.

Napríklad máme rôzne handry – mikrofázové, celulózové, bambusové. S niektorými z nich dokážeme upratovať úplne bez chémie, a niektoré z nich sa dajú dokonca po skončení ich životnosti skompostovať. Mikrofázové handry sú trochu kontroverzné, pretože sú z umelého vlákna a pri ich praní sa do životného prostredia uvoľňujú mikroplasty.

Tu treba zvážiť ich prínos, keďže vydržia veľmi dlho a dá sa s nimi čistiť bez chémie verzus záťaž mikroplastami. Čiastočne ich už dokážu nahradiť jemne natkané bambusové handry. Treba ísť s dobou, sledovať inovácie a používať to, čo je momentálne najšetrnejšie k prostrediu.

Tretím faktorom je pri ekočistení pôsobenie teploty. Pri ekoprostriedkoch niekedy treba využiť vyššiu teplotu ako pri bežných. Napríklad pri umývaní dať teplú alebo až horúcu vodu.

A posledným faktorom je, že keď chceme zredukovať použitie chemických čistidiel, musíme si ekologický prostriedok „zložiť“ na mieru. Je rozdiel prať bielizeň, ktorá je iba mierne spotená a rozdiel prať škvrny od jedla či trávy. Vtedy je nutné k základnému čistiacemu prostriedku pridať viac účinnej látky – napríklad žlčové mydlo na organické fľaky alebo soľ na škvrny na tie anorganického pôvodu a škvrnu predprať. Často pomôže aj obyčajné namočenie bielizne – t.j. pôsobenie teploty, času a prostriedku.

Petra: Je to v rôznych krajinách rôzne. Veľmi to záleží od toho, ako je informovaná spoločnosť. Keď sme na to mali projekt a všade sme to propagovali, tak sme mali viacej ľudí a firiem, ktoré také niečo chceli. Keď to ponúkame firmám dnes, tak sa niektoré rozhodnú, že to chcú, ale bez našej priamej ponuky tu dopyt nie je.

Na internete som našla na Slovensku iba 3 ekoupratovacie firmy, ale nakoľko sú vyťažené priamo ekoupratovaním, to neviem povedať. V Rakúsku, ktoré je v tom priekopníkom sú tieto služby žiadané. Inde neviem.

Ďalšou cestou, ktorá by pomohla tomuto pozitívnemu trendu, je dať ekočistenie vo verejných a štátnych inštitúciách ako požiadavku do verejných obstarávaní.

Petra: Určite áno, pracujem v tomto odbore 18 rokov a situácia sa zmenila. Kedysi sme ľuďom hovorili úplne základné veci, dnes je už latka vyššie a sú už v niektorých témach lepší ako my, pokiaľ je to ich srdcová téma.

Petra: Naša legislatíva je v tejto téme už skoordinovaná s legislatívou EÚ. Najvýznamnejším je zákon z roku 2004, ktorý sa týka zákazu fosfátov v pracích a čistiacich prostriedkoch pre domácnosti. Respektíve je tam stanovený nejaký minimálny limit 0, 5 g. A nie je to kvôli tomu, že by fosfáty poškodzovali ľudské zdravie, ale preto, že ich vypúšťanie spôsobovalo prehnojenie vôd, tzv. eutrofizáciu a následne vodný kvet, čo spôsobuje problémy v nich žijúcim živočíchom .

Ďalšou veľmi významnou legislatívnou úpravou je REACH, ktorý predznamenal dlhý boj organizácií s chemickou lobby. Týka sa posudzovania, povoľovania a pripúšťania chemikálií na európsky trh.

Mali by byť zakázané všetky nebezpečné látky, na základe poznania, ktoré o nich dnes máme. Nemali by byť používané samostatne, ani v zmesiach ani ako súčasť nejakej receptúry. Legislatíva ako je REACH je veľmi potrebná, lebo chemikálie aj testuje.

My sme v našom ekočistiacom projekte tiež testovali bežné aj eko prostriedky, ktoré sme vybrali v drogérii náhodným výberom. A stalo sa nám, že nám volali vydesení pracovníci z laboratória, že keď jeden ten bežný čistič naliali do akvária k rybám, tak takmer okamžite uhynuli. Takže verím, že vďaka REACH tu už také chemikálie nemáme. Treba sledovať vývoj, látky, zloženie výrobkov a uprednostniť tie ekologické.

Petra: ČOVky si nedokážu úplne poradiť so všetkými bežnými čistidlami. Problém je napríklad s avivážou. Je preto dobré používať aj v mestách aj na vidieku také čistidlá, ktoré sú povolené pre domáce koreňové a bakteriálne čističky, pretože tam je to zloženie prísnejšie dané, aby baktérie a rastliny prežili, a tým pádom je to aj šetrnejšie pre prostredie.

Petra: To je veľmi ťažké povedať, pretože sa posudzujú iba jednotlivé látky a nie ich kumulatívny efekt a rozličné ich kombinácie a synergie. Niečo vdýchneme, niečo zjeme, niečo dostaneme z oblečenia cez kožu a nevieme posúdiť všetko, čo sa takto dostane do nášho tela, čo to tam robí. Preto je dobré používať minimum, aby sme sa vyhli zbytočnému zaťažovaniu nášho tela aj prostredia.

Petra: Doma to nie je regulované, môžeme používať čo chceme – čo nájdeme na trhu a preto práve tu vieme aj naviac ovplyvniť. Tu sa vieme vyhnúť zbytočnej záťaži chémiou.

Vo verejných priestoroch je to už dané zákonom, ako treba čistiť a hoci aj tu sa dá nájsť spôsob, ako čistiť ekologicky, často končí na neochote a neinformovanosti majiteľov alebo upratovacích firiem. Náš rakúsky partner, die umweltberatung, robil v minulosti veľký projekt s názvom „Domácnosť nie je operačná sála“, kde chcel ukázať na zbytočnosť a škodlivosť používania dezinfekcie doma aj jej nadmerného používania v zdravotníckych zariadeniach.

V zapojených nemocniciach vo Viedni čistili všetko okrem operačných sál ekočistidlami a vyhovovalo to aj po testovaní. Lebo ak sa dezinfekcia používa nadmerne, aj doma, baktérie a vírusy sa stávajú rezistentné a nevieme ich potom odstrániť ani tam, kde je to ozaj treba, na operačnej sále a treba hľadať a používať stále agresívnejšie prostriedky.

Petra: Majiteľ alebo prevádzkovateľ je povinný personál zaškoliť a poskytnúť im všetky potrebné pomôcky. Keď sme robili projekt, tak sme videli, že upratovačky mali všetko, čo bolo treba – rukavice, rúška, ale veľa z nich to nepoužívalo, pretože sa im bez toho čistilo lepšie. Skrátka im tie ochranné pomôcky zavadzajú. Nie sú na ne zvyknuté. Potom ale samozrejme majú zdravotné problémy – ekzémy na rukách, problémy s dýchaním…. Najmä ak upratujú s bežnými čistidlami v nejakých uzavretých úzkych priestoroch, ako sú toalety.

Keď sme robili tento projekt v Primaciálnom paláci v Bratislave, tak sa ukázalo, že keď používali upratovačky na umývanie okien iba mikrofázové handry s vodou, bez chémie, tak nemali ekzémy, aj keď pracovali bez rukavíc. Áno, trvalo im to o čosi dlhšie, ale boli ochotné to podstúpiť, keď videli lepší stav svojich rúk.

Petra: Bola to nová situácia, preventívne sa robilo, čo sa dalo. Aj tu sa však časom ukázalo, že pomáhali aj úplne bežné opatrenia ako poriadne umývanie rúk, dôsledné používanie rúšok, pravidelné dobré vetranie a podobne a nebolo nutné, ak človek nemal COVID, všetko dezinfikovať.

Neskôr sa začali využívať aj rôzne UV a ozónové žiariče, čo tiež nahradilo chemikálie. V COVIDovej hystérii sa niekde dezinfikovali aj celé ulice, čo samozrejme pôsobí aj na priateľské baktérie či už na našej pokožke alebo okolo nás, ktoré potrebujeme a mnohé ďalšie mikroorganizmy a živočíchy a vyrábame tak ďalšie a ďalšie rezistentné baktérie a vírusy.

Petra: Ľudia, ktorým záleží na ekoupratovaní a zdraví, aby si mali čítať zloženie výrobkov. Ale keď sa pozrú na etiketu a vidia tam 15 – 30 % aniontové tenzidy a 5 – 15 % neiontové tenzidy a podobne, tak nevedia, čo si pod tým majú predstaviť, čo sa pod tým skrýva.

Tenzidy sú druh mydla, ktoré zmierňuje povrchové napätie na látke, aby sa nimi mohla špina obaliť a odstránila sa (pozn. autora; tenzidy jsou látky, mají čistící funkci, mají různý původ. Mohou se ziskávát např. z ropy, ale také z přírodních olejů.). Ale aj tu, ak si pozrieme podrobné zloženie, napr. v Karte bezpečnostných údajov (KBÚ), tak uvidíme, že nie všetky napr. aniontové tenzidy sú pre nás priateľské.

Treba si preto vyžiadať od výrobcu alebo predajcu KBÚ, ktorú sú nám povinní poskytnúť a tam zistíme, čo všetko výrobok obsahuje, ako s ním zaobchádzať, aké sú tam nebezpečné látky, skladovanie a pod.

Petra: Dôvodov je niekoľko. Niektoré obaly sú veľmi malé, veľa textu by muselo byť ešte menšie a zle by sa to čítalo. Podľa zákona musí byť text čitateľný, takže tam všetko ani dať nemôžu. Naviac, zákon umožňuje, že tam ani všetko byť nemusí – „výrobca musí na etikete uvádzať podľa zákona iba prítomnosť enzýmov, dezinfekčných prostriedkov, optických zjasňovačov, parfémov a konzervačných látok.“

A okrem toho to málo ľudí číta. Keď robili v EÚ prieskum, tak zistili, že len minimum ľudí to zaujíma. Skôr veria tomu, čo si vygooglia a tomu, čo je na obale. A samozrejme , že sa výrobcovia vyhovárajú nato, že to je ich výrobné tajomstvo, že tam nechcú dávať úplne presné zloženie. Na to by ale museli spotrebitelia vyvinúť tlak, aby to tam všetko bolo.

Petra: Ťažko povedať. Nemusia, nedávajú. Ľudia na to netlačia, takže nemajú reálny dôvod to robiť. Ale čo sa často ľudia pýtajú je, prečo sú aj na eko prostriedkoch výstražné symboly. Pretože aj eko prostriedok môže byť dráždivý, žieravý a pod. Často má vysokú koncentráciu účinných látok, aby nebol nariedený, ale kompaktný, a tak je nebezpečný.

Napr. vysokokoncentrovaný ocot na čistenie – 25%. S ním bez rukavíc robiť nemôžete. Kuchynský má 8%. Treba aj tu čítať etiketu, dbať na pokyny a všetko dávať mimo dosah detí a uchovávať v originálnych obaloch, aby nedošlo k zámene.

Na kozmetike výstražné symboly menej časté, aj keď môže obsahovať rovnaké látky, ale sú tu v oveľa nižšej koncentrácii a tak nebezpečenstvo nehrozí. Napr kyselina citrónová je v potravinárskej aj nepotravinárskej kvalite. Tá na konzumáciu musí mať vyššiu čistotu a spravidla nižšiu koncentráciu, ako tá na čistenie. iné prípravky, ako sú laky či farby na vlasy, výstražné symboly majú, týkajú sa však spravidla iných látok, ako tých používaných v potravinárstve.

Petra: To sa ťažko povie, lebo pre každého je čistá bielizeň niečo iné. Každý má latku čistoty, bielosti, žiarivosti a voňavosti inú. Treba si určiť priority. Chcem mať zdravšiu planétu aj telo alebo žiarivú voňavú bielizeň? Lebo sa nedá úplne dosiahnuť to isté eko praním ako práškami so zjasňovačmi a umelými vôňami. Ja napríklad ľuďom v ekoporadni radím, aby boli striedmi. Ak budú 95% času prať eko, tak si potom môžu v tých 5% dovoliť vyprať si pár srdcových kúskov oblečenia do žiariva.

Čo sa týka upratovania, tu je to oveľa ľahšie ako pranie. Tu môžeme naozaj používať iba ekoprodukty a to, čo máme bežne v kuchyni, ako je citrón či kys. citrónová, ocot, perkarbonát sodný, mydlo, bórax a éterické oleje. Všetky tieto látky nám dokážu domácnosť vyčistiť a vydezinfikovať do takej miery, ako je potrebné. A na plesne sa dá miesto chlóru použiť s úspechom vysokokoncentrovaný alkohol a potom múdra huba.

Petra: Ekočistenie je vhodné pre všetkých, ale špeciálne by naň mali dbať všetci, čo majú doma malé deti a zvieratká, ktoré povrchy oblizujú a stále sa ich dotýkajú. Plus využiť kvalitné mechanické pomôcky, jemne tkané handry.

V oblasti ekočistenia sa uvedomelí výrobcovia už roky pred zákazom snažili nahrádzať problematické látky a materiály inými a byť tak o krok vpred pred konkurenciou a zároveň sa viezť na ekovlne, ktorú si žiada čoraz viac zákazníkov. Treba to však neustále sledovať.

Niekedy sa objaví nová látka, ktorá vyzerá, že bude eko a zdravá pre ľudí a po pár rokoch používania sa ukáže opak. Toto sa stalo napríklad s octocrylene v opaľovacích krémoch, že sa po pár rokoch ukázalo, že je to hormonálny disruptor. Ekospotrebiteľ nesmie byť lenivý a musí sa pozerať naokolo. Nemusí všetko vedieť, môže sledovať napríklad ekoznačky alebo organizácie, ktoré výrobky nezávisle testujú a sledujú, a pozrieť si to u nich. 

Dôležitou vecou v ekoupratovaní je aj dávkovanie. Dávkovanie od oka je vždy nesprávne. Plytváme prostriedkom, peniazmi a ešte zbytočne zaťažujeme prostredie chemikáliami a aj obalmi, keďže čistidlá rýchlejšie míňame. Treba si čítať na obale, ako treba dávkovať, používať dávkovaciu pomôcku a dodržiavať odporúčania. V našom projekte upratovacia firma takto ušetrila až 30% chemikálií.