Rozhovor s farmaceutkou a zdravotnou poradkyňou Janou Bolekovou

Autor Ing. Žaneta Milošová (Havírová), MSc. Bára Haliková

Každý by asi chcel zázračnú pilulku na všetky choroby. Bohužiaľ, neexistuje. Je potrebné pozrieť sa na veci komplexne, v prípade potreby vyhľadať odborníka. Musíme si uvedomiť, že to, ako sa správame, ako myslíme a akí sme (nervy, stres, nespavosť), formuje aj náš fyzický stav. Samozrejme, bez lekárov či lekárnikov by sme sa nezaobišli. Vždy je však dobré zamyslieť sa nad tým, kde náš problém vznikol a aké máme možnosti jeho riešenia.

Jana Boleková je farmaceutka so zameraním na prevenciu a prírodnú medicínu, celorodinná masérka (tehuľky, bábätká, deti, dospeláci, seniori), laktačná poradkyňa s podporou vzťahovej výchovy, v súkromí propagátorka neortodoxného ekologického životného štýlu, ekodomácnosti a biozáhradkárčenia.

Si vzdelaná a pracuješ v rôznych oblastiach, ktoré sú navzájom prepojené. Kde a ako uplatňuješ svoje komplexné vedomosti z farmácie?

Jana: Farmácia v širšom kontexte je zároveň moje celoživotné hobby. Som v prvom rade zástancom prevencie. Začína to už po pôrode podporou dojčenia, kontaktného rodičovstva, vzťahovej väzby. Viedla som Poradňu prirodzenej starostlivosti o dieťatko, ktorá bola okrem spomenutých tém zameraná aj na starostlivosť o pokožku, správanie detí, Montessori výchovu, vzťahy so starými rodičmi, ako to je s odmenami a trestami, ako je to s plienkami a nočníkom atď.

Ďalšou oblasťou je ekologická domácnosť v širokom kontexte vplyvu na naše zdravie priamo či nepriamo na fyzické aj duševné. To zahŕňa jednotlivé prvky zariadenia i doplnkov domácnosti, ekologické upratovanie aj pranie, hygienu, prírodnú kozmetiku no a nesmieme zabúdať ani na kuchyňu, ktorá je srdcom celej domácnosti a kde je ten najvýraznejší vplyv na zdravie všetkých členov.

Cez ekologické umývanie riadu, zloženie a úpravu stravy je len krôčik k záhradkárčeniu. Či v byte na parapetnej doske, balkóne alebo priamo na záhrade. Nezabúdam ani na domácich miláčikov – hygienu, stravu, podporné prostriedky, prírodnú medicínu.

Atopický ekzém, to je veľká téma pre mnohých rodičov. Na internete sa možno dozvedieť naozaj rôzne a dokonca aj zavádzajúce informácie. Ty si o tejto téme prednášala. Ako to vlastne je?

Jana: Máš pravdu, atopický ekzém je veľká téma. Vyskytuje sa v ako v detskom, tak aj v dospelom veku. Opäť sa na jeho manifestáciu dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu: psychického, kontaktného, stav tráviacich orgánov, stagnáciu lymfy.

Je dobré k nemu pristupovať celostne ako úpravou stravy, relaxačnými technikami, masážami, vhodnou hygienou, výberom oblečenia a posteľnej bielizne (bavlna, bez aplikácií), ekologickým praním, vyhýbaním sa teplotným šokom, primeranou fyzickou aktivitou, nefajčením, vyhýbaním sa konzumácii alkoholu, dostatočným oddychom a výdatným spánkom, prírodnou kozmetikou, redukovaním stresových vyvolávajúcich faktorov (rozvod/rozchod, zmena/strata zamestnania/školy/kolektívu/bydliska, ťažký zdravotný stav seba alebo príbuzného, traumatický zážitok, šikanovanie, finančná neistota).

Ako pristupovať k ekzému u novorodencov alebo dojčiat?

Jana: Na začiatok chcem spomenúť prevenciu. Tá začína momentom pôrodu. Bábätko prichádza na svet s bielym hustým mázkom – vermixom, ktorý pokrýva celý povrch tela. Má ochranné termoregulačné, antibakteriálne aj antioxidačné účinky a zároveň pokožku hydratuje. Na pokožke sa má nechať až do vstrebania, cca 5 dní. Pokožka po narodení ešte nemá plne vyvinutú schopnosť premastenia a plne funkčná nie je ani prirodzená regulácia vlhkosti.

Detská pokožka je 5x tenšia a citlivejšia. Na to by sa nemalo zabúdať. Správna starostlivosť od prvých dní vie zamedziť alebo aspoň zmierniť začínajúce prejavy ekzému aj u detí s rodinnou predispozíciou. Kúpať 1-2x týždenne, stačí iba čistá voda, vyhýbať sa horúcemu kúpeľu, uprednostniť sprchovanie, minimalizovať používanie mydla, keď áno, tak prírodné rastlinné mydlá s obsahom hojivých výťažkov z rastlín , prírodný nechtíkový dojčenský olej pridať do kúpeľa vo vlažnej vode (pri suchej poškodenej pokožke) alebo pripraviť ovsený kúpeľ (protisvrbivý), kožu sušiť jemným prikladaním osušky, bez trenia, po kúpeli natrieť záhyby prípadne suché plochy vysoko kvalitným rastlinným olejom.

Odporúčam organický sezamový olej s prídavkom biologicky pestovaného nechtíka, ktorý má na citlivú pokožku upokojujúce účinky. Jemná masáž celého telíčka pomáha ukľudniť a harmonizovať dieťatko. Jemný dotyk milovanou osobou má blahodárne účinky nielen priamo na pokožku, ale aj na psychiku a celý nervový systém. Zároveň pomáha vytvárať zdravú vzťahovú väzbu. Ďalším bodom je podpora dojčenia, ako prirodzenej výživy.

K celkovému obrazu starostlivosti o bábätko s ekzémom patrí kombinácia bezplienkovej metódy s látkovými plienkami, minimum kozmetiky, bavlnené vzdušné oblečenia, ekologické pracie prostriedky, intenzívny fyzický kontakt s rodičmi (nosenie šatka/nosič, spoločné spanie) a skoré reagovanie na potreby bábätka, neprehrievanie v zavinovačke či pod prikrývkami, udržiavanie rovnomernej teploty, udržiavanie krátkych nechtíkov, na noc prípadne bavlnené rukavičky, vyhýbať sa plyšovým hračkám a hračkám s drsným povrchom a ostrými hranami, pri svrbení potľapkávať alebo stisnúť kožu, navlhčiť ju vlažnou vodou.

(Výskumy ukazujú, že nie je dobré zavinovať dieťa na dlhší čas alebo dokonca na noc. Potláča to základné potreby dieťaťa a bohužiaľ sa aj dnes stretávame s tým, že sa táto metóda vnucuje novopečeným mamičkám v pôrodniciach, pozn. autora.) [1]

Ako pristupovať k ekzému u dospelých?

Jana: Všeobecne platí, že vysušená pokožka má väčší sklon k rôznym patológiám. Takže v prvom rade neporušovať jej prirodzenú lipidovú vrstvu častým celotelovým umývaním nadbytočným množstvom hygienických prípravkov, nekúpať sa v horúcej vode, nepoužívať umelé materiály na spodné prádlo a posteľné obliečky, dostatočný pitný režim, vynechať alkohol, fajčenie a drogy, dopriať si dostatočný odpočinok aj primeranú pohybovú aktivitu, vyhýbať sa prudkým výkyvom teplôt, mechanicky nedráždiť pokožku a ani ju nadmerne neopaľovať, používať kozmetiku na prírodnej báze bez konzervantov a umelej parfumácie, prať v ekologických prostriedkoch a 2x plákať.

Ďalej nepoužívať aviváž, zistiť potravinové alergie aj alergie z prostredia, používať len nevyhnutné množstvo prírodnej kozmetiky, upratovať s minimálnym množstvom ekologických prípravkov, nepoužívať osviežovače vzduchu a iné umelé arómy, zamerať sa na protizápalovú stravu, podporiť činnosť celého tráviaceho a vylučovacieho systému, hlavne pečene a obličiek, minimalizovať stresové faktory, zlepšiť duševné zdravie, naučiť sa relaxačné, dychové alebo meditačné techniky, pravidelne chodiť na masáže (reflexné, lymfatické, lokálne…), podľa zdravotného stavu zaradiť pravidelné buď otužovanie alebo saunovanie.

Stretávaš sa s inými kožnými problémami, ktoré sa dajú vyliečiť alebo zlepšiť „prírodným“ spôsobom?

Jana: V každom veku sa vyskytujú nejaké špecifické problémy. V dojčenskom okrem už spomínaného ekzému aj plienková dermatitída. V adolescentnom veku dochádza vplyvom hormonálnej nerovnováhy k nadmernej produkcii tukov a podkožného mazu, zároveň je testosterónom stimulovaná tvorba keratínu, ktorý blokuje póry. Výsledkom je zápalového ochorenia kože, mnohokrát aj s infikovanými ložiskami (lokálne, celkové prístupy).

V dospelosti sa miera starostlivosti o pokožku spolu so životným štýlom začína prejavovať po 35.roku (leto, zima, klimatizované priestory, mykotické ochorenia pokožky nôh a nechtov, popraskaná a stvrdnutá pokožka na chodidlách, kandidóza, zapareniny, kŕčové žily ). V seniorskom veku je výraznejšia dehydratácia, pokožka je suchá, citlivá (aj diabetická), môže svrbieť.

Z právneho hľadiska nemôžeme povedať, že akékoľvek prírodné zložky (bylinky, oleje atď.) liečia, to je škoda, však? Nie som odporcom modernej medicíny, ale myslím si, že by bolo fajn, keby moderná medicína takpovediac dopĺňala „alternatívnu“ medicínu. Mne sa zdá, že práve moderná medicína je viac alternatívna. Veď účinné látky rôznych rastlín sú známe už tisícročia. Čo si o tom myslíš?

Jana: Trošku by som to poupravila. Liečivé účinky rastlín sa využívali už po tisícročia, ale až moderná medicína poodhalila ich účinné zložky. Dnes sa aj v klasickej medicíne využívajú tieto poznatky a niektoré liečivá sú čisto prírodného pôvodu avšak so štandardizovaným obsahom účinnej látky. Určite je optimálna kombinácia tradičnej prírodnej medicíny a klasickej západnej školskej medicíny.

Moderná medicína v podstate nahradila ľudové liečiteľstvo. Netvrdím, že je to vždy zlé, ale ak sa nemýlim, lieky napodobňujú (sú oveľa silnejšie) účinky rastlín?

Jana: Rastliny, na rozdiel od chemických liečiv, majú široké spektrum rôznorodých obsahových látok a nie vždy jednoznačne sa dá definovať ich účinok. Ich zloženie a hlavne obsah sú podmienené viacerými faktormi ako je lokalita, nadmorská výška, poveternostné podmienky v danom roku, vlaha, dĺžka slnečného svitu, teplota, ročné obdobie, ale aj časť dňa a technika zberu atď.

Chemické liečivá sú presne definované chemické substancie, ktorých účinok je daný/definovaný ich fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami v kontexte fyziologických a patologických procesov prebiehajúcich v organizme.

Keď si ešte pracovala v lekárni, s čím ľudia najčastejšie prichádzali? Aký bol ich postoj? Jedna lekárka mi povedala, že ľudia nechcú zmeniť svoje správanie, aj keď z toho majú zdravotné problémy, že chcú na všetko tabletku, aby mohli pokračovať v starých zvykoch. Alebo prichádzaš do kontaktu s ľuďmi, ktorí chcú odstrániť príčinu problému a nie ho len potlačiť? (Kortikosteroidy na ekzém, inzulín na cukrovku, mejkap na akné atď.)

Jana: Môj detský sen bolo pomáhať ľuďom so zdravím. Aj preto sme spolu s mamou prevádzkovali postupne 4 vlastné lekárne. 2 vidiecke a 2 v Bratislave. Našími rukami prešli naozaj rôznorodé skupiny pacientov. Žiaľ, naozaj väčšina z nich sa nechcela skutočne zbaviť svojich zdravotných problémov, hoci to slovne prízvukovali. Ich cieľom bolo rýchle potlačenie problémov, najlepšie bez ich osobného pričinenia.

Súkromne tomu hovorím “syndróm ružovej tabletky“. Svoje detské sny naplno napĺňam až mimo lekárne ako zdravotná konzultantka. Vtedy je väčšia šanca, že ma oslovia ľudia, ktorým skutočne záleží na zlepšení zdravotného stavu a sú si vedomí, a tým pádom aj ochotní, že preto budú musieť niečo urobiť sami. Môžem ich na ich ceste sprevádzať a usmerňovať, ale prejsť ju musia oni sami.

Naša myseľ neexistuje samostatne, ale ovplyvňuje naše fyzické bytie, našťastie niektorí lekári pracujú s touto starou pravdou. Ako pracuješ a postupuješ ty?

Jana: Som rada, že už sa psychosomatika premietla aj do klasickej medicíny. Zatiaľ iba okrajovo, ale už tam má svoje neoddeliteľné miesto. Zdravie a psychika idú ruka v ruke. Najprv je nejaký psychický disbalans a keď ten ignorujeme, tak príde prvé fyzické upozornenie vo forme akútneho ochorenia. Ak však psychická záťaž pretrváva, potom sa aj ochorenie prehĺby, stáva sa chronickým.

Neoddeliteľnou súčasťou úvodného pohovoru sú (okrem zdravotných problémov spolu s rodinnou anamnézou, stravovacie návyky a životný štýl) aj otázky ohľadne súčasných ale aj dávnejších stresových faktorov, prežité traumy, strádanie, rodinné aj pracovné pomery. Už z niektorých zdravotných problémov sa dá „vyčítať“ aj sprievodný psychický stav. Platí to samozrejme aj opačne. Preto sú otázky „pod kožu“ súčasťou mojej praxe.

Stále hovorím, že do akej miery sa mi otvorí pacient, do tej miery mu dokážem pomôcť. Je to ako puzzle. Čím viac dielikov poznáme, tým kompletnejší obraz vidíme.

Skutočnosť, že bežná kozmetika (bežne dostupná v obchodoch a e-shopoch) obsahuje škodlivé a niekedy aj skutočne nebezpečné látky, je už dobre známa. Všimla si si, že zdravotné problémy tvojich pacientov zmizli po tom, ako prestali používať kozmetiku?

Jana: Nie je to len pleťová, vlasová a telová kozmetika, parfémy a dezodoranty, rôzne osviežovače vzduchu, oblečenie (hlavne spodné prádlo)..

Vnímaš to aj pri pracích alebo čistiacich prostriedkoch?

Jana: Bez debaty do toho patria aj pracie a hlavne avivážne prostriedky no a široká škála najrôznejších čistiacich prostriedkov na podlahy, okná, kúpeľňu, toaletu, koberce, autá ale aj na umývanie riadu.

Rodičia často perú v agresívnych prípravkoch na pranie škvŕn a inak znečisteného detského oblečenia. Môj osvedčený postup: nepreplňujte práčku, pridajte sódu bikarbónu (periem v eko prášku/mydle, mydlové orechy fungujú len na bežné pranie, ale nie na škvrny) alebo zvýšim teplotu. Nejaké odporúčania na základe skúseností?

Jana: Pranie ako také je čistá alchýmia a ekologické o to viac. ☺ Pri komerčných pracích prostriedkoch za nás rieši problém zmes chemických látok. Pri ekologickom praní nestačí vymeniť komerčný prípravok za ten ekologický. Nastane sklamanie. Takto to totiž nefunguje.

Prvý krok je roztriedenie prádla na bežne a viac zašpinené. Pri viac zašpinenom pomáha namočenie alebo lokálne ošetrenie a zapranie škvŕn podľa ich povahy žlčovým mydlom, olivovým mydlom s citrónom, prípravkom na báze kyslíka.

Nasleduje zmäkčovač vody do práčky spolu s ekologickým prípravkom. K nemu sa potom pridáva podľa potreby sóda na pranie, vločky žlčového mydla, prípravok na báze kyslíka (biely a mierne dezinfikuje).

Na záver sa používa plákadlo na báze kyseliny citrónovej, ktoré zneutralizuje plákací roztok a odstráni zbyšky pracieho prostriedku.

Aj „prírodné“ oleje často dráždia pokožku a existujú na ne alebo na niektoré ich zložky (eugenol, linalool atď.) alergie. Je teda možné používať kozmetiku bez týchto inak prospešných olejov? Teda, čo odporúčate takémuto pacientovi.

Jana: Je pravda, že aj na prírodné zložky sa môže vyskytnúť alergia hlavne u citlivých a predisponovaných jedincov. Tak ako pri komerčnej kozmetike, aj aj pri tej prírodnej treba v prvom rade prihliadať na citlivosť jedinca. Ideálne je vzorku naniesť na predlaktie a pozorovať lokálnu reakciu. Na trhu sú k dispozícii aj prípravky prírodnej kozmetiky bez parfumácie, s minimom zložiek a určené vyslovene na podráždenú pokožku. Tiež je možnosť zvoliť prípravky pre dojčatá. Samozrejme tiež na báze kvalitných prírodných olejov. Je dobré si osvojiť, že čím menej, tým lepšie.

Žiaľ, aj dnes niektoré pôrodnice alebo laktačné poradkyne odporúčajú pri poraneniach bradaviek tzv. klobúčiky a rôzne mastičky, napríklad lanolín. Z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je dobré. (Len 13 % žien dojčí po 3 mesiacoch.)

Môžeš sa k tejto téme vyjadriť a niečo odporučiť? Prečo je to zlé, čo je lepšia alebo zdravšia voľba, ako problém riešiť a prečo vôbec vzniká?

Jana: Problematika boľavých a poranených bradaviek je značne rozsiahlejšia ako si mnohí myslia. Dojčenie nemá bolieť. A ani na začiatku, kým si bradavky „zvyknú“.

Bolesť je signálom, že niečo nie je v poriadku a stav treba riešiť urgentne, aby neprerástol do väčšieho a dlhodobejšieho problému. Určite treba upraviť polohu a prisatie bábätka, prípadne skontrolovať podjazykovú uzdičku.

Bolestivosť spôsobí nižší príjem materského mlieka a tým následne aj jeho nižšiu tvorbu a samozrejme nespokojnejšie bábätko, ktoré sa prisáva na prsník nervózne, odpája sa, pije krátko, nie je nasýtené. Mamička podvedome predlžuje intervaly dojčenia a aj skracuje jednotlivé dojčenia kvôli bolestivosti. Vytvára sa začarovaný kruh.

Východiskom je vyššie spomenuté úprava polohy a prisatia, pomáhanie stláčaním prsníka, vystriedaním prsníkov, keď dieťatko ešte saje, ale už nepije, neoddaľovanie dojčenia, vystihnutie signálov na dojčenie, po zobudení uprednostnenie dojčenia pred prebaľovaním, fyzický konkakt koža na kožu, spoločné spanie, intenzívne nosenie. Je toho veľa. Zorientovať sa pomôže laktačná poradkyňa.

„Do šiestich mesiacov veku je materské mlieko jedinou a najvhodnejšou potravou pre dieťa. Používanie náhrad sa odporúča len v odôvodnených prípadoch na základe odporúčania lekára. Podľa najnovších štúdií občasné dojčenie znižuje riziko úmrtia dieťaťa na infekčné ochorenia až sedemkrát. Na celom svete dostáva 43 % novorodencov počas prvých šiestich mesiacov života len materské mlieko.“ [2] Má dojčenie vplyv aj na prípadné kožné problémy a alergie?

Jana: Niektoré deti sa už narodia s genetickou predispozíciou na kožné alebo alergické ochorenie. Ich prepuknutie závisí od mnohých faktorov a jedným z nich je aj prirodzená výživa, bez prídavkov, od narodenia – dojčenie. Jeho dĺžka sa počíta v rokoch a nie iba v mesiacoch. Nemusí však úplne zabrániť jeho prepuknutiu.

Dojčenie sa má podporovať počas celej jeho dĺžky a nie iba v prvých týždňoch či pár mesiacoch po narodení. Je to prirodzená výživa pokračujúca neobmedzene aj neskôr popri príkrmoch, ktorá pomáha vyzrievať tráviacej sústave, buduje imunitný aj nervový systém. „Materské mlieko je dôležité pre zdravie dieťaťa (a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky), pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislé od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia – inými slovami, je to efekt závislý od „dávky“.

Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac „dávok“ dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa [3].

„Podľa UNICEF-u, ak by všetky deti boli dojčené od prvého okamihu po narodení až do šiestich mesiacov, ročne by na svete zomrelo o 800 000 detí menej [2].“

Rodičom sa tiež odporúča aplikovať pod plienku rôzne krémy, mlieka a mastičky, ktoré sú na trhu už desaťročia a cielia na rodičov, že je to pre dieťa to najlepšie (zloženie tomu často nezodpovedá). Párkrát som nejaké použila, keď sa dcérka trochu začervenala, ale nakoniec mi to prišlo zbytočné. Stačilo, aby som dieťa nechala čo najviac bez plienky a citlivé miesta opláchla len pod tečúcou vodou. Mám šťastie alebo je to fakt, že táto metóda funguje všeobecne?

Jana: Túto pozitívnu skúsenosť nemáš len ty, ale aj iné odvážne mamičky, ktoré nepodľahli lobingu kozmetických firiem. Ideálnym riešením je kombinácia bezplienkovej metódy s prateľnými nebielenými plienkami. Po vyprázdnení stačí zadoček opláchnuť vodou (nepoužívať vlhčené utierky) a jemne osušiť. Pri používaní akýchkoľvek plienok platí, že ich treba čím skôr vymeniť. Krémy ani zásypy nie sú potrebné a to ani pri novorodencoch. Aj tu platí, čím menej, tým lepšie.

A čo jednorazové vlhčené obrúsky? Predtým neexistovali, ako sa s tým rodičia vysporiadali? Aké sú možnosti dnes? Osobne používam perlan len občas, ktorý vopred namočím (Len na očistenie pomočeného dieťaťa. Potom ho vyperiem. Je vyrobený z netkanej textílie zo 100 % viskózy – prírodný materiál, ľahko rozložiteľný a vychádza lacno). Na cestovanie mám jednorazové vlhčené obrúsky, ktoré sú rozložiteľné a netoxické. Ale možno existuje aj iný jednoduchý ekologický spôsob?

Jana: Doma uprednostniť tečúcu vodu, vonku bavlnené obrúsky/vreckovky navlhčené čistou vodou, ktoré doma vyperiete.

Kúpanie dojčiat a detí. Aj tu považujem za zbytočné mať X produktov. Mám len čistý olej, ktorý pridávam do vane, takže dieťa potom neumývam. Nepoužívam šampóny ani mydlá, ale neskôr ich asi budem používať. Kedy začať používať šampón, mydlo atď. a ako byť čo najšetrnejší k bábätku a prírode?

Jana: Detská pokožka je 5x tenšia a citlivejšia. Platí, že „čo na dieťa natrieme, akoby sme mu podali ústami“. A zase sa vrátim k prevencii.

Ak nebudem narúšať tvoriaci sa ochranný film na pokožke, tak budeme predchádzať prípadným neskorším problémom. Čo to znamená v praxi. Po narodení nechať vstrebať mázok (cca 5 dní), potom stačí kúpať 1-2x týždenne čistou vodou a následne na vlhkú pokožku naniesť jemnou masážou tenkú vrstvu rastlinného oleja. Alebo sa môže olej pridať do kúpeľa.

Mydlo použiť iba v prípade silnejšieho prípadne prischnutého zašpinenia po stolici. Bábätká v prvých mesiacoch sa nemajú ako zašpiniť a preto nie je nutné použitie mydla na celé telo.

To stačí začať používať, až keď je z neho lezúň či chodiace dieťatko, má viac samostatného pohybu. Šampón začať používať v období lezúňstva, keďže pri zemi je dosť prachu.

Dentálna hygiena u bábätka a potom u dieťaťa. Si tiež zástanca minimalizmu? Čo sa ti osvedčilo v tvojej praxi a čo fluorid v detskej zubnej paste?

Jana: Zubná „hygiena“ začína v období začiatku rastu prvých zúbkov. Dieťatko samo od seba uprednostňuje hryzenie na úľavu od rastu. V tomto čase, popri začínajúcich príkrmoch, môžeme začať s jemnou masážou/“čistením“ zúbkov silikónovou kefkou navlečenou na prst.

Keď už dieťatko uchopuje a strká do pusinky predmety, môžeme mu dať na hranie aj prvú detskú zubnú kefku. Pasta na čistenie nie je v začiatkoch až tak podstatná. Dôležitejšia je mechanická očista. A som zástanca „čistenia hrou“.

Používanie pasty nastáva až v období, keď ju vie aspoň chvíľu udržať v ústach a prvoplánovu ju nejesť. Keďže sa prehltnutiu zabrániť nedá, tak je vhodný detský zubný gel bez fluoridov, ktorý obsahuje len prírodné zložky, ktoré nevyvolajú pri prehltnutí ťažkosti.

Tvorba povlaku na zuboch tiež závisí na druhu konzumovanej stravy. Fluoridy sa prirodzene nachádzajú v materskom mlieku a do náhradnej umelej výživy sú zas pridávané.

A čo plienky? Človek sa dočíta veľa vecí, ale ako to je? Látkové vs. jednorazové? Sú látkové šetrné k detskej pokožke?

Jana: Pri oboch typoch plienok platí, že zapareninám sa predchádza ich častou výmenou. V tomto rozdiel nevidím. Rozdiel je v materiáloch. Komerčné plienky majú v jadre superabsorbent a sú bielené chlórom.

Detská pokožka nemá prichádzať do styku s umelými materiálmi (to platí aj o oblečení). Jednorázové plienky nazývam aj „chemická továreň“ a tá nemá čo na jemnej citlivej pokožke čo robiť.

Našťastie už dnes existujú aj prateľné plienky navrhnuté podľa jednorázoviek – majú savé jadro z prírodných materiálov a rýchloupínanie. Určite zanechávajú menšiu ekologickú stopu a zároveň sú šetrnejšie aj k pokožke bábätka.

Najvhodnejšie je kombinovať bezplienkovú komunikačnú metódu s používaním prateľných „jednorázových“ plienok. Táto kombinácia zároveň prirodzene podporuje kontrolu dieťatka nad svojim vylučovaním a prirodzený prechod na „odplienkovanie“.

Je niečo, čo by si chcela odporučiť rodičom v oblasti starostlivosti o deti?

Jana: V tejto internetovej dobe plnej prevratných technológií je ťažké sa zorientovať a nepodľahnúť marketingovým ponukám. A samozrejme rôznym diskusným fóram. Tie urobia viac škody ako osohu.

Na poradenstvách čerstvé mamičky podporujem, aby počúvali svoju intuíciu, zapojili aj sedliacky rozum, vnímali potreby svojho bábätka, vychádzali mu v ústrety a napĺňali jeho potreby, nenechávali bábätko osamote a ani vyplakať a spoločne s oteckom mu dopriali čo najviac fyzického kontaktu (v prvých dňoch po pôrode neprerušovaný fyzický kontakt koža na kožu, ďalej spoločné spanie, nosenie v šatke, celotelové masáže) a tým zabezpečili aj pocit bezpečia. Netreba zabúdať ani na primerané množstvo vhodných podnetov.

V bezstresovom prostredí má dieťatko možnosť sa zdravo rozvíjať. Každé dieťatko je jedinečné, a tak skúsenosti a odporúčania druhých netreba brať doslova, ale skôr ako vodítko cestou spoznávania a napĺňania potrieb svojich detí.

Authors

  • Ing. Žaneta Milošová (Havírová)

    Robí to, čo ju baví - pracuje ako CEO v spoločnosti GreenScan. Vyštudovala VŠB – TUO v Ostrave, kde získala titul Ing. v odbore Environmentálne inžinierstvo. Vždy sa zaujímala o prírodu a veci okolo nej. Miluje hory, lesy a zvieratá, ale zároveň si váži výdobytky modernej doby. Preto sa snaží pomáhať a hľadať rovnováhu medzi prírodou a moderným svetom.

  • MSc. Bára Haliková

    Ukončila magisterské štúdium environmentálneho manažmentu a odpadového hospodárstva na GCU v Glasgowe. V súčasnosti pracuje pre organizáciu CEEV Živica na projekte GreenGate, ktorého hlavným cieľom je informovať verejnosť o nebezpečných látkach v kozmetike. Žije s partnerom a dcérkou na slovenskom vidieku v malom mobilnom domčeku, ktorý si sami postavili.

0 komentárov