Túto otázku si kladie stále viac ľudí odvtedy, čo na tento etický problém upozornili mimovládne organizácie a aktivisti. Aká je teda pravda o testovaní kozmetiky na zvieratách?

Zmienky o pokusoch na zvieratách nachádzame v písomnostiach starých približne 500 rokov pred naším letopočtom [1]. Neustále rastúci záujem ľudstva o poznanie sveta a jeho fungovania viedol a, žiaľ, stále vedie k experimentovaniu na zvieratách, ktorých sa za týmto účelom každoročne zabijú milióny. Na týchto krutých praktikách sa vo veľkej miere podieľa aj kozmetický priemysel – v priebehu histórie sa takmer všetky chemické látky testovali na zvieratách. Aj keď v niektorých častiach sveta sa od tohto konania postupne upúšťa, testovanie na zvieratách je stále veľmi rozšírené a stáva sa hlavným etickým problémom, najmä v environmentálnych a vegánskych komunitách

Ak si teda kúpim kozmetický výrobok, na ktorom nie je zreteľne uvedené, že nebol testovaný na zvieratách („cruelty-free“), ako zistím, či bol vyrobený eticky? Nuž, do veľkej miery to závisí od toho, kde sa nachádzate…

V EÚ bolo nariadenie o kozmetike nastavené tak, aby sa docielilo postupné a systematické ukončenie testovania výrobkov na zvieratách. Odkaz EÚ bol jasný: žiadne zviera si nezaslúži trpieť a byť zabíjané kvôli rúžu alebo zubnej paste [2]. Zákaz testovania hotových kozmetických výrobkov na zvieratách bol zavedený v septembri 2004, zatiaľ čo zákaz testovania jednotlivých zložiek vstúpil do platnosti v marci 2009. Zákaz predaja kozmetiky testovanej na zvieratách nadobudol účinnosť v marci 2013 [3].

Ak kupujete svoj kozmetický produkt v EÚ, neobjednávate si ho z iného kontinentu, testovanie kozmetiky na zvieratách a predaj kozmetiky testovanej na zvieratách je od roku 2013 zakázané [3]. Váš produkt teda s najväčšou pravdepodobnosťou nebol testovaný na zvieratách.

Prečo „s najväčšou pravdepodobnosťou“? Napriek spomínanému zákazu tu stále existuje medzera: podľa hlavného nariadenia EÚ o chemických látkach si bezpečnostná certifikácia určitých kozmetických zložiek stále vyžaduje, aby boli tieto chemikálie testované na zvieratách [2]. Aktivisti, priemysel a tvorcovia politík chcú teraz túto medzeru odstrániť a od testovania na zvieratách úplne upustiť [4]. Podľa nariadenia EC 1223/2009 o kozmetických výrobkoch však môžu nastať určité výnimky; napríklad pokiaľ je niektorá látka široko využívaná a neexistujú k nej žiadne alternatívy, testovanie na zvieratách by mohlo byť povolené.

Treba si tiež uvedomiť, že v minulosti už bolo veľké množstvo kozmetických prísady testovaných na zvieratách. To znamená, že hoci je na etikete uvedené, že výrobok nebol testovaný na zvieratách („cruelty-free“), jeho jednotlivé zložky v minulosti pravdepodobne boli. V minulosti sa napríklad testovali aj rôzne druhy esenciálnych olejov, ako je levanduľa, rozmarín, eukalyptus, citronela, a dokonca aj zložky ako bambucké maslo.

A čo keď nakupujem mimo EÚ?

Ak sa nachádzate v Číne alebo si odtiaľ objednávate výrobky, je, žiaľ, veľmi pravdepodobné, že tieto kozmetické výrobky boli testované na zvieratách. Čínske nariadenie sa donedávna riadilo jednoduchým pravidlom: kozmetické výrobky, ktoré idú do predaja, musia byť najprv otestované na zvieratách. Toto pravidlo kozmetickým spoločnostiam veľmi skomplikovalo situáciu, pretože si museli vybrať medzi napĺňaním svojich hodnôt (netestovať výrobky na zvieratách) a dosahovaním obrovských ziskov v Číne.

Mnohé značky sa rozhodli bojovať za dobrú vec, zatiaľ čo veľké značky ako L’Occitane alebo Yves Rocher sa rozhodli pre sľubnú finančnú perspektívu. V máji 2021 Čína aktualizovala svoje zákony o testovaní na zvieratách, a hoci testovanie nebolo zakázané, niektoré kozmetické výrobky sú od týchto požiadaviek ušetrené [5].

V Spojených štátoch je to rôzne – testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách ešte nie je zakázané, ale nie je ani nariadené ako povinné. Značky si môžu samy vybrať, ktorou cestou sa vydajú. Niektoré štáty, ako napríklad Kalifornia či Havaj, zakázali testovanie na zvieratách úplne [6].

Prečo si mám vyberať výrobky, ktoré neboli testované na zvieratách?

Testovanie na zvieratách je kruté, dá sa mu vyhnúť a má svoje limity. Zvieratá môžu na určitú chemickú látku reagovať inak ako ľudia, čo znamená, že testovanie môže mieru rizika pre človeka vyhodnotiť nepresne.

Spoločnosti si už môžu vybrať z tisícok zložiek, ktoré sa bezpečne používajú roky a nevyžadujú ďalšie testovanie. Ak je potrebné testovať novú zložku, existujú už oveľa modernejšie techniky. Napríklad namiesto testovania na skutočnej zvieracej koži je možné testovať na koži syntetickej.

Existujú už aj sofistikované počítačové modely, ktoré môžu buď simulovať reakcie tela na látky, alebo podobne ako metóda QSAR odhadnúť potenciálne toxické nebezpečenstvo molekuly na základe jej chemickej štruktúry. Viac o QSAR si môžete prečítať v tomto článku. Takéto postupy sú rýchlejšie, lacnejšie, presnejšie, účinnejšie a nespôsobujú utrpenie zvieratám [6].