Vplyv látok na životné prostredie a naše zdravie – rozhovor so Žanetou Milošovou

Autor Ing. Žaneta Milošová (Havírová), MSc. Bára Haliková

Predstavenie

Žaneta: Volám sa Ing. Žaneta Milošová, riaditeľka spoločnosti GreenScan, a vediem projekt GreenGate. Moja pozícia zahŕňa nielen množstvo administratívnych úkonov, ale najmä štúdium, premýšľanie, vymýšľanie, realizáciu a kontrolu. Vždy som mala veľmi blízko k prírode a po vykryštalizovaní môjho vzťahu k školstvu a štúdiu bola pre mňa jasnou voľbou VŠB – chémia a technológia ochrany životného prostredia, neskôr environmentálne inžinierstvo a tiež Universidad de Cordoba v Španielsku, kde som viac pričuchla k biológii. Problematike životného prostredia sa venujem už veľmi dlho, ale aktívne vo voľnom čase a v práci asi 10 rokov. Fascinuje ma vplyv človeka na všetky aspekty životného prostredia. Vplyv škodlivých látok na organizmy, ale aj rôzne technológie, psychológia a nanomateriály. Čokoľvek tvorím alebo ako o veciach premýšľam, snažím sa na to pozerať zo všetkých možných uhlov, snažím sa, aby keď niečo robím, veci neboli osamotené, ale vzájomne prepojené, pretože všetko okolo nás a v našom živote je prepojené so všetkým.

Ovplyvňuje ťa tvoja pozícia? Myslím tým, že ak vieš, aký negatívny účinok môžu mať určité látky, vyhýbaš sa im?

Žaneta: Moja pozícia má na mňa veľký vplyv. Dlhodobo sa zaujímam o všetko, čo sa deje okolo nás a ako to ovplyvňuje nás a životné prostredie. Nejem mäso, snažím sa, keď mi to financie a moje vedomosti dovolia, vyberať a kupovať všetko vedome, t. j. odkiaľ daná vec pochádza a z čoho je vyrobená? Čo s ňou robiť, keď sa spotrebuje, a tak ďalej. Rada nakupujem z druhej ruky, považujem to za ekonomické a ekologické riešenie mojich potrieb v oblasti obliekania. Minimalizujem plastové výrobky, snažím sa variť z čerstvých potravín zo záhrady, snažím sa nakupovať lokálne (vajíčka od susedov, mlieko od pána z vedľajšej dediny, orechy a tak ďalej… Mám starý bicykel, ktorý mal byť vyhodený, bol servisovaný a môžem na ňom jazdiť do mesta, keď som sama alebo s dcérou a tak ďalej. 

Presťahovali sme sa na dedinu, kde máme vlastnú záhradu vrátane ovocných stromov a určite doma nič nedezinfikujem bežnými prostriedkami. Periem mydlom, v pracom slize… Používam tuhý šampón, ale jasné, že máme aj koncentrovaný šampón pre návštevy alebo mužov. Vyrábam si vlastnú vodu do ostrekovačov alebo kozmetiku… Snažím sa odovzdávať vedomosti tam, kde je o ne záujem (prostredníctvom konzultácií, seminárov, workshopov a prednášok pre rôzne organizácie a jednotlivcov).

Takže áno, nie som stopercentná, ale moja pozícia má na mňa obrovský vplyv, čo je dobré. Vnímam to veľmi pozitívne.

Ako vnímaš farbivá v kozmetike? Sú užitočné ako konzervačné látky, alebo len farbia :)?

Žaneta: Farbivá v kozmetike a iných výrobkoch sú a aj nie sú dôležité. V závislosti od toho, o aký výrobok ide, ak hovoríme o dekoratívnej kozmetike (napr. očné tiene, lak na nechty atď.), potom má farbivo dôležitú funkciu. Ak hovoríme o šampóne, kréme, pracom prášku alebo tabletách do umývačky riadu či čistiacom prostriedku na toaletu… podľa mňa je to zbytočné. Naozaj potrebujeme mať fialový šampón, červenú a modrú zubnú pastu alebo modré tvary do záchoda? A na čo? Podľa mňa je to plytvanie a zbytočné znečisťovanie. Máme farbivá ako CI + číslo, napríklad Cl 42090… Podľa môjho názoru nie je v poriadku ani používanie karmínu, teda košenily, alebo potravinárskeho farbiva E 120 – keďže ide o zámerne zabíjané chrobáky červca nopálového, a za to rozhodne nie som. Samozrejme, možno použiť humánnejšie farbivá, napríklad farbivá z červenej repy, špenátu, kurkumy atď. Taktiež napr. oxid titaničitý známy ako titánová beloba, široko používaný v rôznych odvetviach priemyslu (farby, laky, liečivá, kozmetika, potraviny)… donedávna používaný s tvrdením, že je bezpečný. Myslím, že až vo februári 2022 bol v potravinách definitívne zakázaný. Zaujímavé je, že sa môže používať aj inde, kým výrobcovia nevymyslia náhradu. Ako iste, raz za čas si vezmete tabletku (dúfajme), opaľovacím krémom sa tiež natierame len občas, ale zubná pasta? Tú používame niekoľkokrát denne… takže zubná pasta nebude neuveriteľne biela, no a čo? Kto s tým má úprimne problém? Myslím, že najväčší problém majú výrobcovia.

Takže oxid titaničitý bol desaťročia považovaný za bezpečný a zrazu je v potravinách zakázaný. Takto to funguje vždy? Najprv sa látka testuje pri „používaní“ na ľuďoch a potom zrazu veľký objav a zákaz?

Žaneta: +- áno. Pokiaľ sa počas testovania okamžite nezistí, že napr. vyrábaná zložka alebo kombinácia zložiek je CMR (karcinogénna, mutagénna alebo toxická pre reprodukciu). Potom sa veľmi často stáva, že tieto alebo iné negatívne účinky sa prejavia neskôr, keď je látka už v obehu – vo výrobkoch. Netrvá to týždeň, ale roky, niekedy desaťročia. Takže v podstate to testujeme my spotrebitelia.

No kto je zodpovedný, ak sa ukáže, že niečo je endokrinný disruptor alebo karcinogén?

Žaneta: Dobrá otázka, bohužiaľ väčšinou nikto. Je veľmi ťažké dokázať, že máte rakovinu kože kvôli opaľovaciemu krému s určitým zložením, alebo máte rakovinu žalúdka, pretože jete sladkosti s takým a takým zložením, alebo máte rakovinu prsníka či maternice, pretože používate púder alebo dezodorant… Nie je to jednoduché, ale spomeňte si na všetky veci, s ktorými prichádzame denne do kontaktu, stovky/tisíce látok. Takže dokázať, že niečo je pre človeka karcinogénne alebo že nejaký endokrinný disruptor, ako sú PFAS alebo ftaláty a podobne, spôsobuje neplodnosť alebo nejakú poruchu, sa dá samozrejme odvodiť z nejakých matematických modelov alebo testov, ale nie vždy. Často sa ryby alebo iné zvieratá testujú vo voľnej prírode alebo v laboratóriu až po uvedení zložiek na trh. Niekto si musel všimnúť aj súvislosti: fajčenie – rakovina pľúc, prípad Johnson & Johnson – rakovina vaječníkov z používania mastenca u detí a dospelých. Až v roku 2023 prestali tento mastenec (azbest) predávať. Tisíce ľudí boli odškodnení. (Poznámka autora: viac o mastencoch, prípade a azbeste tu). Alebo Thalidomid– liek, sedatívum – podávaný tehotným ženám, aby lepšie spali, verím, že žiadna nespí pokojne, pretože 17 000 detí sa narodilo bez končatín alebo inak poškodených. Tento liek sa používa od roku 1957 a ešte v roku 2010 existujú záznamy o deťoch, ktoré sa narodili takto poškodené. Až v roku 2012 sa výrobca oficiálne ospravedlnil…

Uf, nič príjemné. Takže ďalšie testovanie by určite nebolo na škodu. A v každom prípade by mal niekto niesť zodpovednosť.

Žaneta: Súhlasím, ak pôjdem, a teraz to veľmi preženiem, a odseknem niekomu nohy a ruky, pôjdem na niekoľko rokov do väzenia a budem mať dosť nepríjemnú medializáciu. Ak to urobím tisícom detí, možno bude stačiť ospravedlnenie a pár dolárov niektorým obetiam, aby sa o tom prestalo hovoriť. Pretože vidíte, že by niekto z tabakového priemyslu, kozmetických spoločností alebo farmaceutických firiem sedel za mrežami, pretože poškodil životné prostredie, znetvoril alebo pomohol zabiť tisíce ľudí?

A platí to aj v kozmetickom priemysle? Môžeme povedať niečo všeobecne? Sú všetky konzervačné látky zlé? Parabény, BHT, metylizotiazolinón alebo bronopol?

Žaneta: Vo všeobecnosti sa nedá povedať, že by všetky konzervačné látky boli zlé. Máme napríklad tokoferol – vitamín E, vitamín C, cukor, soľ, éterické oleje alebo alkohol, ktoré sú v závislosti od použitia vhodnejšie a šetrnejšie ako formaldehyd, BHT, BHA, parabény, triklosan atď. Ešte nedávno sa napríklad parabény považovali za ok, ale dnes vieme opak. Niektoré parabény alebo iné spomínané látky sú alebo môžu byť karcinogénne, genotoxické alebo majú negatívny vplyv na hormonálne funkcie (pozn. autora: endokrinné disruptory – rozoberané nižšie). Trvá určitý čas, kým sa zistí, že látka je problematická vo vzťahu k nášmu zdraviu a životnému prostrediu. Otázkou je, prečo sa látka najprv zavedie a až po niekoľkých rokoch sa zistí, že je škodlivá.

Výrobcovia teda môžu používať konzervačné látky, ktoré nie sú také škodlivé alebo majú dokonca priaznivý účinok, ale prečo to nerobia?

Žaneta: Peniaze, lacné suroviny, dobrá reklama. Záleží na zložení výrobkov, balení, technológii výroby, napr. krém v tube alebo v kelímku – do tuby sa dostane menej nežiaducich baktérií. Ak výrobca používa vodu, musí používať konzervačné látky atď. Problémom je, že výrobca alebo predajca nemusí uviesť, že výrobok obsahuje napríklad bisfenoly, ftaláty atď. A vy si môžete ľahko kúpiť parfum, krém v kelímku s obsahom bisfenolu, detskú hračku, účtenku, autosedačku alebo riad a ste vystavení týmto látkam bez toho, aby ste mohli kontrolovať, čo kupujete. Žiaľ, niektorým látkam sa nedá vyhnúť, ale iným áno, alebo aspoň čiastočne áno. Legislatíva reaguje na vzniknuté situácie veľmi pomaly.

Pozrime sa bližšie na spomínané endokrinné disruptory (ED). Sú ED naozaj také nebezpečné? Ako dlho o nich vieme?

Žaneta: Endokrinné disruptory (ED) v dnešnej podobe nie sú známe veľmi dlho. Niekedy okolo roku 1990 sa začali objavovať prvé zmienky o vplyve chemických endokrinných disruptorov na hormonálny systém. O prírodných ED sme vedeli už dlhšie, napr. obilniny, sója, niektoré strukoviny, červená repa atď. Tie obsahujú tzv. fytoestrogény, čo sú látky prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách, ktoré môžu v tele pôsobiť podobne ako ženské hormóny (estrogény). Niektorí sa domnievajú, že môžu mať určité zdravotné výhody, ale je to stále predmetom výskumu a je možné, že v určitých dávkach môžu mať aj negatívny účinok. Na stravu obsahujúcu fytoestrogény sme však boli zvyknutí už pred tisícročiami, ale keď ich jeme veľa, môžu na nás pôsobiť. Účinok na človeka je pri všetkých pokusoch vždy zložitý… závisí od mnohých faktorov, napr. od toho, čo človek konzumuje, či je v kontakte s plastmi, či pracuje napr. v parfumérii, v chemickom priemysle, v obchode alebo aj v kancelárii.

Vplyv na zdravie môže byť veľmi veľký. Tak napríklad niektoré ftaláty, bisfenoly, PFAS (pozn. autora viac o „večných chemikáliách“ tu) a ďalšie látky obsiahnuté v plastových obaloch, kozmetike, oblečení, hračkách, liekoch, pesticídoch, insekticídoch (áno, aj tých, ktoré aplikujete doma na hmyz) atď. nám môžu dať poriadne zabrať.  Od ukladania tuku, astmy, podráždenia, alergií, cez napr. zväčšenia pŕs u mužov, obezitu, cukrovku, zmeny správania, problémy s tlakom, metabolické problémy, neplodnosť, rakovinu až po vrodené chyby u nenarodených detí v tele budúcej matky. Niektoré z účinkov na deti sa môžu prejaviť až v dospelosti alebo transgeneračne. To znamená, že ide o zdravotné problémy, ktoré my nevnímame, ale môžu nimi byť postihnuté naše deti alebo deti našich detí.

Podľa štúdií na zvieratách došlo po vystavení určitým látkam (ED) u myší, žiab a rýb k zmene pohlavia zo samčieho na samičie. Nejde len o „vynútenú“ zmenu, sú tu aj iné vplyvy, viď vyššie.

A ako presne ED fungujú? Všade čítam, neplodnosť, rakovina, ale čo sa deje v tele?

Žaneta: Vedecké údaje nie sú vždy jednoznačné a všetko sa ešte skúma. Ale napríklad ED môže pôsobiť ako hormón, povedzme estrogén (predovšetkým ženské pohlavné hormóny), ktorý je zodpovedný za vývoj pohlavných orgánov u plodu a v detstve, udržanie tehotenstva, ovulácie, ochranu pred osteoporózou atď. Predstavte si, že máte určitý počet zámkov a im zodpovedajúcich kľúčov. Určitý kľúč sa hodí len do určitého zámku. Hormóny a ich receptory fungujú podobným spôsobom. Máme určitý počet receptorov a tie môžu zachytiť len určitý hormón. Vyzerá to teda tak, že ak sa ED podvodne vydáva za estrogén, je estrogénu viac ako receptorov, ktoré ich môžu „zachytiť“. Pre konkrétneho jedinca je táto situácia pravdepodobne neškodná. Môže ich však vylúčiť a tie putujú ďalej do prostredia, kde môžu napáchať ďalšie škody.

Takže keď ED napodobňuje funkciu napríklad estrogénov v tele, môže mať rôzne nepriaznivé účinky:

  • Narušenie hormonálnej rovnováhy: to môže zahŕňať narušenie napr. reprodukčného systému, metabolizmu a imunitného systému.
  • Reprodukčné problémy: u žien to môže zahŕňať problémy s menštruačným cyklom, ovuláciou a plodnosťou. U mužov to môže znamenať narušenie tvorby spermií a reprodukčných funkcií.
  • Narušenie vývoja plodu: napr. riziko porúch vývoja reprodukčných orgánov.
  • Vplyv na niektoré druhy rakoviny: vaječníkov, prsníka atď.
  • Inzulín a inzulínová rezistencia: závažné dôsledky pre reguláciu hladiny cukru v krvi a celkové metabolické procesy v tele. Inzulínová rezistencia je stav, pri ktorom bunky tela nereagujú správne na inzulín, a tým je narušený prenos glukózy (cukru) do buniek. To môže viesť k zvýšenej hladine cukru v krvi. Inzulínová rezistencia môže zvýšiť riziko vzniku cukrovky 2. typu.
  • Ovplyvnenie metabolizmu: čo môže mať vplyv na kontrolu hmotnosti a tuku.
  • Napr. poruchy ADHD, dyslexia, autizmus atď – tieto neurobehaviorálne poruchy sú spojené s expozíciou endokrinným disruptorom a vyšším rizikom ich prejavov. Je však dôležité poznamenať, že ADHD je multifaktoriálna porucha a má komplexný pôvod, ktorý zahŕňa genetické, environmentálne a neurobiologické faktory.

A ako je možné, že výrobky, kozmetika a všetko okolo nás môže obsahovať škodlivé látky? To sa to vopred netestuje? Nie je to zakázané?

Žaneta: Testuje a netestuje… testy nestačia. Spoločnosť často testuje to, čo je povinné, ale sú to jej platené testy. Takže niekedy výsledky testov nemusia zodpovedať skutočnosti. Testy predtým nezahŕňali ani testovanie účinkov na endokrinný systém. Nemohli ste testovať niečo, o čom ste nevedeli. Metódy sa zlepšujú, sú prísnejšie a tak ďalej. Ale aj tak, ako vidíme v praxi, nie sú dostatočné.

Napríklad spomínané parabény, ktoré sa donedávna považovali za bezproblémové, oxid titaničitý, triklosan, BHT a tak ďalej. Uvedú sa na trh a potom „čakáme“, čo sa stane. Sme v podstate živé pokusné králiky. Keď už údaje naznačujú, že ide napríklad o ED alebo karcinogén, čakáme ďalšie roky, kým sa to stopercentne preukáže. Nefunguje to tak, že by sa mala na 100 % dokázať neškodnosť, ale dokazuje sa škodlivosť.

Ak sa preukáže, že látka, ktorá je na trhu už roky, má alebo môže mať významný negatívny vplyv na zdravie a životné prostredie, jej množstvo sa zvyčajne reguluje. Napríklad BHT (butylovaný hydroxytoluén), ktorý sa už desaťročia používa ako konzervačná látka. Európska komisia požiadala Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (SCCS) o preskúmanie tejto látky z dôvodu podozrenia na ED a v roku 2021 dospela k záveru, že maximálna koncentrácia BHT v ústnej vode môže byť 0,001 %, 0,1 % v zubnej paste a 0,8 % v iných výrobkoch, ktoré nie sú určené na výplach a oplach. BHT sa nachádza aj v potravinách pod označením E 321. 

Predpisy sú v poriadku, ale ústnu vodu, zubnú pastu, krém, šampón, mydlo, čistiace prostriedky, potraviny atď. s povoleným množstvom tejto látky užívate denne celé roky a už sa to nepočíta. A to je len jedna látka.

Endokrinné disruptory (ED) nie sú niečo, čo by sme si chceli každý deň natierať na chlieb alebo tvár. Sú však všade, dá sa im vôbec vyhnúť?

Žaneta: Ako vždy, nejako to ide, ale chce to trochu času, čítania a premýšľania… Aspoň niečo si môžete vybrať :).

Čo môže do istej miery urobiť každý z nás:

  • Varte doma – viete, čo jete.
  • Používajte čo najmenej plastových obalov – najmä na potraviny.
  • Vyhýbajte sa plastovým predmetom – najmä hračkám, plávacím krúžkom, hryzátkam, plastovým dojčenským fľašiam a plienkam (čo, ako chápem, nie je jednoduché).
  • Užívajte lieky presne tak, ako vám to odporučil lekár, a snažte sa nájsť (ak je to možné) iné riešenia alebo zistiť príčinu vašich problémov, napríklad či sa bolesť chrbta dá vyriešiť fyzioterapiou alebo cvičením. Či sú vaše bolesti hlavy spôsobené sedením pri počítači alebo nedostatočným pitím vody atď. 
  • Vyhýbajte sa najmä horúcim nápojom v plastových, ale aj tým v papierových (voskovaných/fóliových) pohároch.
  • Namiesto plechoviek vyskúšajte konzervy v skle. Napríklad paradajkový pretlak sa dá kúpiť v pohároch, ktoré môžete stále používať.
  • Oblečenie z prírodných vlákien
  • Nepoužívajte nepriľnavý riad (napr. teflón), pretože po jeho čo i len mikroskopickom poškriabaní sa z neho uvoľňujú nebezpečné látky (smalt, kamenina, nerez, liatina…).
  • Kozmetika, je ťažké, ak nerozumiete zloženiu orientovať sa, ale môžete skúsiť aplikáciu, ako je tá naša: GreenScan je úplne zadarmo, vziať si svoje obľúbené výrobky a skontrolovať ich online, opýtať sa niekoho, kto tomu rozumie, vyrobiť si doma kvalitnú kozmetiku za pár korún atď.
  • Potraviny – tie „falošné„, veľmi priemyselne spracované, plné emulgátorov, konzervačných látok atď. Torty a podobné veci, ktoré vydržia zabalené rok, tomu sa určite vyhnite.
  • Plastové misky a poháre na uskladnenie potravín – možno zvoliť sklenené, kovové, drevené alebo ich kombináciu.
  • To isté s fľašami na pitie… dokonca aj tie športové plastové fľaše môžete vymeniť za sklenené alebo nerezové.
  • Korkové/bambusové/drevené obaly a tiež PC klávesnica a myš.

Ďalšie typy: napr. bambusová zubná niť v sklenenej nádobe. Kefka z dreva a špongia z kokosovej drte. Alebo oblečenie z prírodných vlákien a najmä všetko, čo sa týka detí a môžete vylúčiť kontakt s akýmkoľvek plastom a môžete si vybrať nelakované drevo alebo sklo, bavlnu a podobne, bude to krok správnym smerom.

Predpokladám, že by sme mohli pokračovať hodiny a hodiny na rôzne témy, ale teraz na to nie je priestor. Je na záver niečo, čo stojí za to zdôrazniť alebo spomenúť?

Žaneta: Na záver by som určite chcela poukázať na možnosť voľby. Bohužiaľ, právne predpisy nestanovujú povinnosť uvádzať, z čoho sú hračky alebo iné výrobky vyrobené. Uvedú napríklad plast, ale to nestačí, pretože neviete, či tento plast neobsahuje bisfenoly, ftaláty a iné nebezpečné látky. Ak teda môžete, vyberte si iný materiál ako plast, vodoodolné povrchové úpravy na textíliách a obuvi, nepriľnavý kuchynský riad atď. 

A posledná vec, viem, že aj pre mňa sú niektoré obchody a výrobky lákavé za pár drobných, ale skúste si možno kúpiť radšej použitý, napríklad kvalitný drevený predmet ako plastový, aj keď nový.

Authors

  • Ing. Žaneta Milošová (Havírová)

    Robí to, čo ju baví - pracuje ako CEO v spoločnosti GreenScan. Vyštudovala VŠB – TUO v Ostrave, kde získala titul Ing. v odbore Environmentálne inžinierstvo. Vždy sa zaujímala o prírodu a veci okolo nej. Miluje hory, lesy a zvieratá, ale zároveň si váži výdobytky modernej doby. Preto sa snaží pomáhať a hľadať rovnováhu medzi prírodou a moderným svetom.

  • MSc. Bára Haliková

    Ukončila magisterské štúdium environmentálneho manažmentu a odpadového hospodárstva na GCU v Glasgowe. V súčasnosti pracuje pre organizáciu CEEV Živica na projekte GreenGate, ktorého hlavným cieľom je informovať verejnosť o nebezpečných látkach v kozmetike. Žije s partnerom a dcérkou na slovenskom vidieku v malom mobilnom domčeku, ktorý si sami postavili.

0 komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *