Rozhovor so zubárkou Alžbetou Kršákovou – Čistý zub sa nekazí

Autor Ing. Žaneta Milošová (Havírová), MSc. Bára Haliková

MDDr. Alžbeta Kršáková: Zubné lekárstvo som študovala na LF UP v Olomouci. Ako zubná lekárka pôsobím od roku 2011. Pracujem na klinike v Bratislave, kde sa venujeme komplexnej stomatologickej starostlivosti. Externe sa podieľam na výuke dentálnych hygieničiek na SZU.

Prečo ste sa stali zubárkou?

Alžbeta: Medicína bola vzhľadom na moje záujmy prirodzená voľba, k voľbe zubného lekárstva ma prilákala aj vidina práce rukami. Vždy som mala predstavu, že pre mojich pacientov vytvorím príjemné prostredie, kde sa nebudú musieť báť a dúfam že sa mi to darí. V realite je to veľmi náročná práca – psychicky aj fyzicky, ale napĺňa ma.

Aký by mal byť dobrý zubár?

Alžbeta: Mal by byť odborník v tom čo robí, pripravený sa celoživotne vzdelávať, aby pacientom poskytol čo najlepšiu starostlivosť. Samozrejme je dôležité, aby vedel v ambulancii vytvoriť pocit príjemnej atmosféry a dôvery a mal by byť empatický.

Mal by byť aj učiteľom a vysvetľovať napríklad, ako a prečo si čistiť zuby?

Alžbeta: Prevencia mnohých ochorení v ústnej dutine je postavená na správnej technike čistenia chrupu. Zubný lekár by mal vedieť všetky techniky pacientom vysvetliť a aj názorne ukázať. Mal by vedieť vysvetliť úlohu biofolmu – zubného povlaku pri vzniku najčastejších ochorení akými je zubný kaz a parodontitída. V tejto dôležitej úlohe nám ale často stále viac pomáhajú aj odborníčky – dentálne hygieničky, ktoré sú školená priamo na motiváciu a inštruktáž pacienta k dentálnej hygiene a majú viac času sa danej problematike venovať s pacientami detailnejšie. Dobrá inštruktáž netrvá minútu ani 5 a preto je pri súčasnom počte ZL nemožné aby ju každý pacient absolvoval v plnej dĺžke u zubného lekára.

Kedy začať čistiť zuby, počula som, že hneď ako vyrastie prvý zub?

Alžbeta: Áno je to pravda, čistiť by sme mali začať už prvé prerezané zuby (to je cca od 6m do roka veku bábätka). Dôraz sa kladie hlavne na hygienu pred hlavným nočným spánkom prípadne aj po opakovaných kojeniach, aby potrava na zuboch nazasychala a nezostala prilepená počas obdobia , keď sú vyradené prirodzené samočistiace mechanizmy (slina a očistenie povrchov pohybmi pier, jazyka atď.) Ešte pred prerezaním môže rodič začať dieťa privykať na čistenie napríklad masážou ďasien silikónovou kefkou na prst – spolu s hryzadlami môže pomôcť aj pri prerezávaní zubov zmierniť príznaky.

Prvé zuby očistí rodič najlepšie a najrýchlejšie bez pasty za použitia jednozväzkovej /single kefky. Jej štetinky sú veľmi účinné a tých pár zubov očistí pri troche cviku rodič rýchlo. Ak má dieťa ešte len pár zubov a je opakovane v noci kojené je dobré mliečko so zubov zotrieť aspoň navlhčenou gázou. Netreba sa nechať odradiť tým, že dieťa nespolupracuje – musíme byť konzistentní. Aj iné činnosti sú sprevádzané plačom a protestami a predsa ich musíme robiť.

K prevencii u detí patrí aj dietetické poradenstvo rodičov – vyhýbať sa cukru a sladeným nápojom, úplne najhoršie sú sladené nápoje v kojeneckej fľaši.

A čo čistenie zubov starších detí, predškolákov a školákov? Máte pre nich nejakú motiváciu? Alebo rady pre rodičov?

Alžbeta: V tomto veku treba aktívne budovať zvyk čistenia chrupu – urobiť z neho rituál, dnes sú dostupné rôzne knižky, videá, rozprávky s danou problematikou. Musíme si uvedomiť, že dieťa je naším zrkadlom a veľmi kopíruje činnosti rodičov, najlepšie urobíme ak dieťa vidí, že aj my sa o svoj chrup dobre a pravidelne staráme. Nechať ho nech sa pozerá, opakuje a pomôže nám. Už malé deti sa radi so zubnou kefkou hrajú – strkajú si ju do úst – sú zvedavé.

Netreba ale rátať s tým, že si čistia zuby. Takáto kefka na hranie má byť farebná a s mäkkými štetinami. Rodič následne zuby dočistí jednozväzkovou kefkou. Staršie deti učíme jednoduchú techniku čistenia – krúživé pohyby a naučíme ich očistiť si všetky plôšky, vyberáme kefku s menšou hlavičkou a mäkkými štetinami, necháme dieťa vybrať si farbu. Vhodné sú aj kefky s dlhou rúčkou kde kefku drží naraz dieťa aj rodič ktorý celú techniku koriguje. Stále platí že zuby dočisťuje rodič single kefkou a ak sú uzavreté medzery v distálnom úseku aj zubnou niťou (príp. Flosspick).

Staršie deti od školského veku si zvládnu zuby vyčistiť už celkom dobre a môžu po inštruktáži používať aj flosspick, ale rodič chrup musí dočistiť a nespoliehať sa na dieťa. V tomto veku sa už ako prevencia používajú aj fluoridové pasty a prípadne lokálna domáca mineralizácia. Na pomoc s vizualizáciou povlaku a zle vyčistených miest sa môžu použiť plakové detektory (tabletky alebo vody).

Prečo sú mliečne zuby také dôležité, keď aj tak vypadajú?

Alžbeta: Mliečny chrup je veľmi dôležitý plní do výmeny všetky funkcie ako stály chrup – estetickú, mastikačnú, fonačnú a v neposlednom rade jeho prítomnosť má veľký vplyv na správny vývoj čeľustí a usporiadanie stáleho chrupu.

Ak dovolíme, aby sa dieťaťu pokazili dočasné zuby môžu nás čakať rôzne problémy. Pokazené/vyhnité/čierne/chýbajúce predné zuby často krát okrem bolesti a nutnosti ošetrenia znamenajú problémy s výslovnosťou a problémy v kolektíve (výsmech iných detí). Pokiaľ zub nedrží v zubnom oblúku miesto pre svojho nástupcu do fyziologickej výmeny môže dôjsť k poruchám prerezávania, ortodontickým vadám atď.

Dočasné stoličky sa vymieňajú až vo veku 10-12 rokov. Veľkým problémom je aj bolesť zubov ú detí – následne odmietanie potravy, prípadne opuch a iné zdravotné komplikácie. Ošetrenie už bolestivých dočasných zubov je komplikovanejšie a nie vždy možné.

Ako vyzerá správne čistenie zubov?

Alžbeta: Je jednoducho potrebné vyčistiť všetky plôšky zuba, tak aby boli hladké a bez povlaku. Niektoré plôšky sú prístupné pre bežnú kefku – vyčistíme vonkajšie, vnútorné a žuvacie plôšky zubov. Na ťažšie dostupné miesta použijeme jednozväzkovú kefku. Tu ale čistenie nekončí, mechanicky treba očistiť aj plôšky zubov v medzizubných priestoroch na to slúži zubná niť a medzizubná kefka. Tieto pomôcky je potrebné používať každý deň.

Akú zubnú kefku si vybrať?

Alžbeta: Kefiek je na trhu veľké množstvo, treba si vyberať tak, aby nám kefka čistenie zefektívnila a spríjemnila. Vyberáme kefky od overených výrobcov – vlákna musia byť kvalitné aby mali čistiacu schopnosť a boli dostatočne jemné. Vyberáme kefky s menšími hlavičkami – lepšie sa s nimi manipuluje. Vlákna by mali byť zastrihnuté do približne rovnakej dĺžky pre lepšiu efektivitu čistenia a skôr mäkké.

A čo si myslíte o „prírodných“ bambusových kefkách, miswakoch (siwak) a podobne?

Alžbeta: Materiál z akého je rúčka kefky vyrobená nezohráva až takú veľkú rolu – môže byť kľudne drevená, ak má výrobca zvládnutú technológiu upnutia vláken a nevypadávajú. Vlákna musia byť jemné a odolné aby kefka vydržala. Problémom drevených kefiek môže byť skladovanie, ak ju položíme klasicky do pohárika s ostatnými kefkami kde sa hromadí vlhkosť môže byť povrch dreva živnou pôdou pre baktérie a plesne. To isté platí o miswaku – funguje – pracujeme s ním ako s jednozväzkovou kefkou (skúšala som ho a k čistiacej schopnosti nemám námietky) treba teda rátať s tým že na kompletné vyčistenie chrupu potrebujeme dlhší čas. Po použití zostane vlhký a pri nesprávnom skladovaní môže splesnivieť.

A čo moderné čistenie pomocou sonickej alebo elektrickej zubnej kefky?

Alžbeta: Sonické kefky ponúkajú skrátenie času potrebného na vyčistenie prístupných plôšok zuba. Pri frekvenciách s akými pracujú veľmi rýchlo a efektívne odstránia povlak. Nezaručia ale kompletné vyčistenie, aj pri sonickej kefke treba dokončiť čistenie v medzizubných priestoroch. Treba si vyberať modely s kontrolou tlaku aby sme zuby pri čistení neničili. Prednosť dávame sonickým nie rotačným kefkám.

Po akom čase vymeniť zubnú kefku? Moja dentálna hygienička mi povedala, že po roku. Povedala, že výmena po troch mesiacoch je podľa spoločností marketingová, a ak si zuby čistím dobre, zubnú kefku si len tak nezničím.

Alžbeta: Kefku treba vymeniť keď je opotrebovaná a zničená. Štetinky sú efektívne len ak nie sú ohnuté, polámané. Pokiaľ na kefku netlačíme a používame ju správne môže vydržať dlhšie ako 3 mesiace, ale niektorý ľudia sú schopný kefku zničiť aj za 3týždne. Nástroj so sploštenými a ohnutými štetinkami je neefektívny a môžeme sa s ním skôr poraniť. Treba sa venovať správnej technike čistenia – vtedy bude netraumatické, efektívne a kefka dlhšie vydrží. O tom či vydrží až rok pri dennodennom používaní mám isté pochybnosti – musela by som takú kefku vidieť po roku vo funkcii ale dlhšie ako 3 mesiace určite.

Čo je skutočne potrebné a čo zbytočné na čistenie zubov? 

Alžbeta: Niť a medzizubná kefka sú nevyhnutnosť. Zubná sprcha môže byť užitočná v niektorých prípadoch – napríklad pri rozsiahlejších protetických prácach ale sama o sebe nalepený povlak neodstráni. Treba ho najprv narušiť mechanicky – niť, medzizubná kefka.

Zubné pasty mnohým ľuďom spríjemňujú čistenie, osviežujú. Mnohé obsahujú fluoridy a iné účinné látky ktoré môžu priaznivo vplývať na stav skloviny a ďasien. Najdôležitejšie je ale mechanické očistenie chrupu, to pasta ani žiadny iný prípravok nesprostredkuje. Ústne vody v bežnej hygiene neodporúčam vôbec, na stav plaku nemajú vplyv a môžu paradoxne vyvolať falošný pocit sviežosti a čistoty.

Ústne vody sú vhodné v špecifických prípadoch – napríklad ako podpora hojenia po zákrokoch v dutine ústnej. Niektoré obsahujú zložky brzdiace rast baktérií a podporujú správnu hygienu za sťažených podmienok, takéto prípravky sa ale nemajú používať dlhodobo.

Fungujú produkty na bielenie zubov? Mali by sme si bieliť zuby?

Alžbeta: Profesionálne prípravky na bielenie zubov fungujú, iné by som určite neodporúčala. Proces bielenia patrí do rúk odborníkom, inak môžu spôsobiť problémy. Či bieliť zuby – na to neexistuje jednoznačná odpoveď , ale ak áno tak len zuby ktoré sú zdravé alebo kompletne ošetrené a až po profesionálnej dentálnej hygiene a pod dohľadom odborníka.

Na zdravie chrupu nemá farba zubov vplyv ale v dnešnej dobe veľa ľudí túži po belšom úsmeve, ak sa rozhodnú zuby bieliť je potrebné pred procesom absolvovať vyšetrenie u zubného lekára – aby sa odhalili prípadné problémy a dentálnu hygienu. Často už dentálna hygiena bez bielenia vylepší vzhľad zubov dostatočne. Ak pacient chce pokračovať v bielení treba aby to robil prostriedkami, ktoré sú regulované, schválené a overené a samozrejme pod dohľadom.

Aký je váš názor na prítomnosť kontroverzného fluoridu v ústnej hygiene?

Alžbeta: V pastách sa nepoužíva flór, ale jeho zlúčeniny. Používanie fluoridov v regulovanom množstve v pastách má kladný vplyv na vývoj kazivosti populácie. Je preukázaná účinnosť fluoridov na mineralizáciu skloviny a zvýšenie odolnosti skloviny. Toľko nám k tejto téme hovorí súčasná veda, či sa postoj odbornej verejnosti zmení do budúcnosti si netrúfam odhadnúť. Ja sama používam gél s fluoridom. Potrebné je používať správne množstvo pasty, centimetrový prúžok z reklamy to nie je. Deťom sa kefka len jemne potrie a u dospelých a starších detí sa používa množstvo veľkosti hrášku.

Čo by sme si mali kúpiť? Zubnú pastu, gél alebo prášok na zubnú kefku? Podľa čoho sa rozhodnúť?

Alžbeta: Podľa preferencie, ale vždy sa treba riadiť odporučeniami výrobcu – používam v takom množstve a frekvencii ako odporúča výrobca. Ako som už spomínala pasta je len doplnok ústnej hygieny. Jej výber nemá zásadný vplav na kvalitu hygieny- tú ovplyvňuje technika a precíznosť mechanického očistenia. Zuby si vieme dobre vyčistiť aj bez použitia pasty.

Pastu teda vyberáme tak aby nám to uľahčila, prípadne ponúkla bonus ako napríklad fluoridy a iných minerálnych látok. Pasta by nám mala poskytnúť osvieženie a príjemný pocit, u detí dbáme aby im bola jej chuť príjemná. A potom samozrejme vyberáme takú ktorá je vhodná pre našu vekovú skupinu (obsah fluoridov), prípadne niečo iné ako látky zmierňujúce citlivosť odhaleného dentínu (citlivé krčky).

Ak sme nezvládli ústnu hygienu, objavia sa kazy. Našťastie amalgámovej výplni zvoní a od roku 2018 je zakázaná pre deti do pätnásť rokov, tehotné a dojčiace ženy. Vnímate, že ľudia už vedia, že ortuť v amalgámových plombách je silný neurotoxín nebezpečný pre životné prostredie a naše zdravie, a sami žiadajú inú zubnú plombu?

Alžbeta: Na klinike, kde pracujem amalgám nepoužívame, takže aj keď zakázaný ešte nie je amalgámové výplne už nerobíme. Povedomie o tematike je určite väčšie v posledných rokoch, súvisí to aj s medializáciou témy a spomínanými legislatívnymi zmenami. Pacienta, ktorý by vyžadoval aby som mu urobila amalgámovú výplň si ani nepamätám.

Je známe, že pri vŕtaní amalgámu sa uvoľňuje ortuť, ktorú pacienti a zubári vdychujú, a tiež vŕtané amalgámové výplne vyplavené do kanála spôsobujú problémy v životnom prostredí (najmä toxickú ortuť pre vodné živočíchy a samozrejme pre nás v dôsledku potravinového reťazca, t. j. konzumácie rýb a morských plodov).

Otázka znie, či si nechať prerobiť existujúce amalgámové výplne, ak sú neporušené?

Alžbeta: Ak výplň slúži a nie je indikácia na jej prerobenie tak ju paušálne neprerábam. Často sa ale stretávame s defektnými výplňami. Ak výplň nie je vyhovujúca, prípadne sa v súvislosti s ňou objaví sekundárny kaz je potrebné ju prerobiť. Stomatologické súpravy sú vybavené separátormi amalgámu, zachytávajú ho pred tým ako by bol odplavený do kanalizácie. Pri ošetrení používame koferdamové izolačné blany a chladenie – minimalizujú sa výpary, ktoré vznikajú pri prehrievaní vrtáčika a zároveň zaručíme aby amalgamová drť nebola v kontakte s dutinou ústnou pacienta.

Našťastie dnes máme iné výplne. Z čoho sú vyrobené? Aká je ich životnosť?

Alžbeta: Biele výplne ako pacienti často nazývajú kompozitné výplne sa skladajú s viacerých zložiek. Základom je plnivo, toho je najviac, sú to veľmi malé anorganické čiastočky (môžete si to predstaviť ako keramické zrniečka) v organickej matrix. Tá obsahuje monomery a fotoiniciátory, ktoré zabezpečujú prepojenie plniva a to, že plastická hmota po osvetlení stuhne na pevnú výplň. Životnosť bielej výplne záleží od toho ako bola urobená, či bol dodržaný technologický postup, ktorý je náročnejší ako u amalgámu a od starostlivosti pacienta o zuby. Biela výplň často zlyhá práve na tom, že sa v jej okolí urobí sekundárny kaz ak sa miesto dostatočne nečistilo. Kvalitne zhotovená biela výplň pri správnej starostlivosti pacienta o zuby vydrží aj desiatky rokov.

Máte nejaké odporúčania na koniec?

Alžbeta: Venujte čas prevencii, ak neviete ako správne čistiť zuby, ako používať pomôcky atď. absolvujte inštruktáž a naučte sa to – nikdy nie je neskoro. Zuby si čistite pravidelne, čistý zub sa nepokazí!. Pozor na sladké a sýtené nápoje, pite ich minimálne, môžu sklovinu rýchlo nenávratne poškodiť.

Authors

  • Ing. Žaneta Milošová (Havírová)

    Robí to, čo ju baví - pracuje ako CEO v spoločnosti GreenScan. Vyštudovala VŠB – TUO v Ostrave, kde získala titul Ing. v odbore Environmentálne inžinierstvo. Vždy sa zaujímala o prírodu a veci okolo nej. Miluje hory, lesy a zvieratá, ale zároveň si váži výdobytky modernej doby. Preto sa snaží pomáhať a hľadať rovnováhu medzi prírodou a moderným svetom.

  • MSc. Bára Haliková

    Ukončila magisterské štúdium environmentálneho manažmentu a odpadového hospodárstva na GCU v Glasgowe. V súčasnosti pracuje pre organizáciu CEEV Živica na projekte GreenGate, ktorého hlavným cieľom je informovať verejnosť o nebezpečných látkach v kozmetike. Žije s partnerom a dcérkou na slovenskom vidieku v malom mobilnom domčeku, ktorý si sami postavili.

0 komentárov

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *