Najškodlivejšie zložky v čistiacich a pracích prostriedkoch

Autor MSc. Bára Haliková

Na rozdiel od kozmetických a hygienických výrobkov sa pri čistiacich prostriedkoch veľmi často stretávame s označeniami ako žieravé, nebezpečné pre oči, nebezpečné pre pokožku, nebezpečné pre vodné organizmy a s mnohými ďalšími. Keďže sa nepredpokladá, že by sme si tieto výrobky dávali na pokožku, niektoré môžu obsahovať veľmi toxické chemikálie.

Zdroj obrázka: pixabay.com

Vo väčšine prípadov si ich na pokožku naozaj nedávame, pravdepodobne sa ich však pri čistení dotkneme, vdýchneme ich alebo zostanú na našom riade či vypranom oblečení. V úplne najhoršom prípade ich nájde naše dieťa a napije sa z nich alebo sa s nimi hrá.

V našom článku o čistení octom vám ponúkame tipy, ako mnohé bežné čistiace prostriedky ľahko vymeniť za oveľa zdravšie alternatívy. V tomto článku vám ukážeme, aké sú tie najviac nebezpečné chemikálie, a dúfame, že budete motivovaní k tomu, aby ste sa ich rýchlo zbavili.

Na obrázku nižšie nájdete označenia, s ktorými sa môžete stretnúť na obaloch čistiacich prostriedkov. Ako vidíte, do týchto výrobkov sa dostávajú aj chemikálie, ktoré môžu spôsobiť vážne ohrozenie zdravia alebo akútnu toxicitu.

Zdroj obrázka: https://echa.europa.eu/sk/regulations/clp/clp-pictograms

Výrobcovia sú zo zákona povinní uvádzať tieto varovania, nie sú však povinní zverejňovať všetky zložky, ktoré ich výrobok obsahuje. A tak to robia veľmi zriedkavo, čo je desivé, pretože potom vlastne netušíme, čo všetko sa vo výrobku nachádza.

Pri predaji chemických látok musia výrobcovia odberateľom poskytnúť kartu bezpečnostných údajov (KBÚ).

Ide o súbor informácií o vlastnostiach každej chemikálie a jej fyzikálnych, zdravotných a environmentálnych rizikách. KBÚ by tiež mala obsahovať ochranné opatrenia; pokyny na bezpečné používanie a skladovanie.

Vezmime do úvahy ešte jednu vec: hoci by čistiace prostriedky nemali mať bezprostredný vplyv na naše zdravie, aké sú dlhodobé účinky ich pravidelného používania? Účinky, o ktorých sa, žiaľ, na etiketách nikdy nedočítame…

Prchavé organické zlúčeniny (angl. skratka VOC): formaldehyd, limonén, toluén, acetón, etanol (etylalkohol), 2-propanol (izopropylalkohol), hexanal.

Problémom čistiacich prostriedkov je, že sú často vo forme sprejov alebo sú silne parfumované, aby nám dodali pocit čistej a sviežo voňajúcej domácnosti. Ale za akú cenu? Sprejovú hmlu i vôňu čistiaceho prostriedku automaticky vdychujeme, čo nie je pre naše zdravie práve najlepšie.

Pozrime sa na niekoľko výskumov, ktoré vás možno aj potešia – najmä v prípade, že až tak veľmi neobľubujete upratovanie :-). Výsledok jedného z nich hovorí, že ľudia, ktorí veľa upratujú, majú výrazne slabšie pľúca ako ľudia, ktorí neupratujú nikdy.

Ide o záver nórskej štúdie, ktorá skúmala 6 230 osôb počas 20 rokov. Účastníci tohto prieskumu zdravia dýchacích ciest mali v priemere 34 rokov a upratovali pravidelne alebo na plný úväzok. Po ukončení 20-ročného experimentu vedci u nich dokázali určiť výrazné poškodenie funkcie pľúc. Najväčší pokles pľúcnych funkcií bol zaznamenaný u upratovačiek na plný úväzok [1], [2].

Ďalší výskum sa uskutočnil v Kanade v domácnostiach 14 dobrovoľníkov, zameraný bol na kvalitu ovzdušia v interiéri. Ako ukázali zistenia, tá sa pri používaní bežných čistiacich prostriedkov výrazne znižuje. Prchavé organické zlúčeniny (VOC), ktoré sa nachádzajú v mnohých čistiacich prostriedkoch, spôsobujú znečistenie ovzdušia a boli identifikované ako riziko pre ľudské zdravie.

Škodlivé účinky VOC zahŕňajú podráždenie očí, nosa, úst a hrdla, bolesti hlavy, kožné problémy a astmu. Podľa niekoľkých štúdií o VOC sú obzvlášť zraniteľné deti a dojčatá, ktoré môžu trpieť dýchacími, alergickými alebo imunitnými problémami, ako aj zvýšeným rizikom astmy. Vystavenie sa VOC v tehotenstve je tiež potenciálne veľkým rizikom, pretože tehotné ženy majú na tieto chemikálie zvýšenú citlivosť a vystavenie sa im môže viesť k nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa [3].

A ešte niečo: keď si doma poumývate dlážky navoňaným čistiacim prostriedkom, vyprodukujete toľko znečistenia ako autá na rušnej ulici! Ako už bolo uvedené vyššie, uvoľnené drobné častice môžu mať škodlivé účinky na zdravie.

Limonén

Špecifickou molekulou, na ktorú je potrebné upozorniť, je limonén. Táto látka sa pridáva do čistiacich a leštiacich prostriedkov na odstránenie oleja a mastnoty, navyše im dodáva citrusovú vôňu. Problém s limonénom nastáva, keď sa zmieša s ozónom, ktorý je vonkajšou znečisťujúcou látkou. Táto reakcia spôsobuje premenu molekúl na peroxidy a alkoholy. Malé častice sa potom môžu dostať do pľúc a dráždiť bunky, čo pri vysokej expozícii spôsobuje astmu. V najhorších prípadoch môže viesť dokonca k infarktu a mŕtvici [4].

Len pre zaujímavosť uveďme, že v Kanade ľudia minú približne 200 až 300 dolárov ročne na výrobky, ktoré majú udržiavať čistú a zdravú domácnosť, hoci v skutočnosti môžu robiť presný opak. V Nemecku je to približne 120 eur ročne [3], [5].

Amoniak (čpavok)

Ďalšou chemikáliou, ktorá je používaná v mnohých čistiacich prostriedkoch a ktorá môže byť škodlivá pre pľúca, je amoniak. Aby bolo používanie čistiacich prostriedkov s obsahom amoniaku pre vás čo najbezpečnejšie, dodržiavajte všetky pokyny uvedené na etikete, používajte vhodné oblečenie a ochranu očí a zabezpečte správne vetranie priestoru. Amoniak môže poškodiť pokožku, oči, pri vdýchnutí je toxický a pri požití môže popáliť ústa, hrdlo, žalúdok a spôsobiť vážne bolesti brucha [6].

Podľa klasifikácie ECHA je amoniak veľmi toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami [7].

Bielidlo

Ak hovoríme o amoniaku, musíme spomenúť aj bielidlo, pretože obe tieto chemikálie patria medzi najznámejšie čistiace zložky. Prvá vec, ktorú si treba zapamätať, je, že nikdy nesmieme miešať amoniak s chlórovým bielidlom. Pri tomto chemickom zlúčení sa uvoľňujú toxické plyny nazývané chloramíny, vystavenie sa ktorým môže vyvolať kašeľ, dýchavičnosť, bolesť na hrudi, nevoľnosť alebo podráždenie [6].

Výpary pochádzajúce zo samotného bielidla obsahujú zmes toxických, karcinogénnych a dráždivých plynov a opakovaná expozícia bola spojená s dýchacími problémami.

Ako ukázal výskum uskutočnený v Spojených štátoch amerických, bielidlá boli najčastejšou príčinou otráv alebo zranení v domácnostiach. Celkovo v roku 2010 napočítali viac ako 116 000 hlásení o nehodách s čistiacimi prostriedkami v domácnosti, ktoré sa týkali detí mladších ako päť rokov [8].

Bórax a kyselina boritá

Bórax je dôležité spomenúť preto, že sa často odporúča v domácich receptoch na výrobu pracích prostriedkov alebo prostriedkov na umývanie riadu. Ľudia, ktorí chcú vytvoriť ekologické a zdravotne bezpečné výrobky, nevedomky používajú tento práškový biely minerál. Blízkym príbuzným bóraxu je kyselina boritá, čo je pesticíd, ktorý ničí hmyz a burinu [8].

Už to by nám malo napovedať, že nemusí ísť o najbezpečnejšiu látku. Podľa klasifikácie agentúry ECHA môže mať bórax negatívne účinky na plodnosť alebo nenarodené dieťa [9].

Dezinfekčné prostriedky

V neposlednom rade treba spomenúť dezinfekčné prostriedky, najmä po pandémii COVID-19, viac vyhľadávame antibakteriálne a antivírusové čistiace prostriedky.

Odborníci na environmentálnu medicínu a hygienu neodporúčajú používať antibakteriálne čistiace prostriedky v domácnostiach, pretože štúdie preukázali, že čistenie týmito prostriedkami má za následok výskyt väčšieho počtu ochorení.

Antibakteriálne čistiace prostriedky pozostávajú z agresívnych látok a ich účinok je len krátkodobý. V bežnom prostredí sa baktérie po niekoľkých minútach vrátia späť. Okrem toho je pre malé deti veľmi dôležité, aby si kontaktom s baktériami, ktoré sú bežne prítomné v domácnosti, posilnili imunitný systém na boj proti chorobám [10].

Viac informácií o chemikáliách a nebezpečných látkach v dezinfekčných prostriedkoch nájdete v našom článku venovanom antibakteriálnym prípravkom.

Dnes už existuje veľa alternatív k bežným čistiacim prostriedkom a mnohé z nich fungujú rovnako dobre ako ich chemickí bratia.

Ak prejdete z bežných čistiacich prostriedkov na ekologické, môžete výrazne znížiť koncentráciu nebezpečných chemických látok v ovzduší. Ako sa zistilo v jednej štúdii, výskyt chemických látok, ktoré sú klasifikované ako karcinogény, reprodukčné či vývojové toxické látky alebo ako endokrinné disruptory, sa výrazne znížil, keď účastníci prešli na ekologické čistiace prostriedky. V niektorých prípadoch až o 86,7 %. Navyše 98 % všetkých účastníkov potvrdilo, že ekologické výrobky fungovali rovnako dobre ako výrobky, ktoré používali predtým [11].

Author

  • MSc. Bára Haliková

    Ukončila magisterské štúdium environmentálneho manažmentu a odpadového hospodárstva na GCU v Glasgowe. V súčasnosti pracuje pre organizáciu CEEV Živica na projekte GreenGate, ktorého hlavným cieľom je informovať verejnosť o nebezpečných látkach v kozmetike. Žije s partnerom a dcérkou na slovenskom vidieku v malom mobilnom domčeku, ktorý si sami postavili.

0 komentárov

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *