Prečo nás farba tak ľahko presvedčí

Dovoľte mi povedať vám niečo, čo výrobcovia veľmi dobre vedia: produkt často nepredáva len jeho zloženie, ale predovšetkým vzhľad. Farba dokáže počas pár sekúnd vyvolať pocit čistoty, sviežosti, luxusu, hravosti alebo prírodnosti. Zelená môže pôsobiť ekologicky, modrá čisto, ružová jemne a zlatá luxusne. To, že výrobok dobre vyzerá, však ešte neznamená, že je lepší pre našu pokožku, telo alebo prírodu.

Farbivá nie sú automaticky zlé. V dekoratívnej kozmetike je farba často hlavnou funkciou výrobku. Keď si kupujeme červený lak na nechty, ružový rúž alebo fialové očné tiene, farbu naozaj chceme. Otázka však znie: potrebujeme farebný šampón, modrú zubnú pastu s trblietkami, ružový sirup alebo žlto zafarbenú tabletku?

Keď zloženie vyzerá ako šifra: +/- CI 77492, CI 77499, CI 15850…

Na obaloch dekoratívnej kozmetiky sa môžete stretnúť so zápisom typu:

+/- CI 77492, CI 77499, CI 15850, CI 77891, CI 47005, CI 42090

Niekedy sa pri kopírovaní zloženia objavia aj zdeformované varianty, napríklad 177492 namiesto CI 77492 alebo C147005 namiesto CI 47005. Preto je dobré vedieť, že skratka CI znamená Colour Index, teda systém čísel používaný na identifikáciu farbív a pigmentov.

Zápis +/- znamená „môže obsahovať“. Používa sa najmä pri farebných radoch, kde má jeden výrobok viac odtieňov. Napríklad paletka očných tieňov, make-up, lak na nechty alebo farby na tvár môžu mať rovnaké základné zloženie, ale jednotlivé odtiene sa líšia použitými pigmentmi. Preto výrobca uvádza zoznam pigmentov, ktoré sa môžu nachádzať v niektorých variantoch výrobku.

Európska databáza CosIng slúži ako prehľad kozmetických zložiek a názvov používaných na označovanie kozmetických výrobkov [1]. Európska komisia zároveň upozorňuje, že samotný výskyt látky v databáze ešte neznamená, že ju možno automaticky použiť v akomkoľvek kozmetickom výrobku. Pri farbivách, konzervantoch a UV filtroch je dôležité, či sú povolené v príslušných prílohách nariadenia o kozmetických výrobkoch, pričom každý výrobok musí mať vlastné posúdenie bezpečnosti [2].

Odkiaľ farbivá pochádzajú

Farbivá a pigmenty môžu mať rôzny pôvod. Niektoré sú minerálne, napríklad oxidy železa používané v make-upe, púdroch alebo očných tieňoch. Iné sú rastlinného pôvodu, napríklad farbivá z červenej repy, kurkumy, chlorofylu, karotenoidov alebo annatta. Existujú aj farbivá živočíšneho pôvodu, typicky karmín, teda košenila, ktorá sa získava z červca nopálového.

Košenila sa používa ako červené farbivo v potravinách, nápojoch, kozmetike aj liekoch. Dodáva im tú krásnu sýtočervenú farbu. Hlavnou farbiacou zložkou je kyselina karmínová a v karmíne sa nachádza vo forme komplexu. U väčšiny ľudí nepredstavuje problém, odborná literatúra však opisuje aj okamžité alergické reakcie vrátane anafylaxie, najmä u citlivých osôb [3].

Žaneta: Pre mňa je to skôr morálny problém. Jasné, rozdrvené samičky červca nopálového používame ako farbivo už tisíce rokov [4], ale otázka znie: je to dnes ešte naozaj potrebné?

Veľkú skupinu tvoria syntetické farbivá. Tie bývajú výrazné, stabilné a technologicky výhodné. Práve ich stabilita je však dvojsečná. To, čo je výhodou pre výrobok, môže predstavovať problém pre životné prostredie, ak sa látka horšie rozkladá a dostáva sa do odpadových vôd [5].

Kedy farba dáva zmysel

V dekoratívnej kozmetike je farba podstatou výrobku. Rúž má zafarbiť pery, lak nechty, make-up zjednotiť tón pleti a očné tiene vytvoriť vizuálny efekt. Tu farbivá dávajú zmysel, hoci stále platí, že je dobré poznať zloženie, najmä ak máme citlivú pokožku, alergie alebo výrobok používame veľmi často.

Farba môže mať zmysel aj pri niektorých liekoch. Môže pomôcť rozlíšiť silu prípravku, zabrániť zámene tabliet alebo chrániť liečivo pred svetlom. Európska komisia uvádza, že oxid titaničitý sa v liekoch používa okrem iného ako pigment, opacifikátor a súčasť ochranného povlaku, ktorý môže pomáhať zachovať stabilitu účinnej látky [6].

To však neznamená, že každé zafarbenie je automaticky potrebné. Inak sa pozeráme na farbu, ktorá pomáha bezpečnému užívaniu lieku, a inak na farbu, ktorej jediným cieľom je urobiť výrobok príťažlivejším.

Kedy je farba skôr zbytočná

Pozornosť sa oplatí zbystriť pri výrobkoch, kde farba nijako neprispieva k ich funkcii. Šampón nemusí byť zelený, aby dobre umyl vlasy. Zubná pasta nemusí byť modrá, aby čistila zuby. Sprchový gél nemusí byť neónovo ružový, aby odstránil nečistoty. A detská sladkosť nemusí žiariť všetkými farbami, aby bola chutná.

Dôležitá nie je len samotná prítomnosť farbiva. Rozhodujúca je expozícia: ako často výrobok používame, ako dlho je v kontakte s telom, či sa oplachuje, či sa dostáva do úst a či ho používa dieťa, tehotná žena, alergik alebo človek s narušenou kožnou bariérou. Inak hodnotíme očné tiene použité raz za čas a inak zubnú pastu, ktorú používame dvakrát denne.

Farbivá v potravinách: E číslo nie je škaredé slovo, ale oplatí sa čítať etikety

V potravinách patria farbivá medzi prídavné látky. EFSA uvádza, že potravinárske farbivá sa používajú napríklad na nahradenie farby stratenej počas spracovania, zvýraznenie prirodzenej farby alebo dodanie farby potravinám, ktoré by inak boli bezfarebné alebo mali iný odtieň. V EÚ musia byť autorizované potravinárske farbivá uvedené na etikete názvom alebo E číslom a podliehajú hodnoteniu bezpečnosti [7].

Pri niektorých farbivách sa v EÚ vyžaduje osobitné upozornenie. Potraviny a nápoje obsahujúce farbivá E102, E104, E110, E122, E124 alebo E129 musia niesť upozornenie, že môžu mať nepriaznivý vplyv na aktivitu a pozornosť detí [8]. To neznamená, že každé dieťa zareaguje po jednej farebnej limonáde. Znamená to, že pri častej konzumácii, najmä u citlivejších detí, má zmysel byť opatrnejší. A podľa mňa sú tieto farbivá zbytočné, pretože okrem vzhľadu neprinášajú žiadny skutočný prínos.

O farbivách v potravinách však nájdete množstvo dostupných zdrojov, preto si táto téma zaslúži samostatný článok.

A čo lieky? Ružová, modrá, žltá alebo biela tabletka?

Liek nie je cukrík ani kozmetika. Ak je liek potrebný, nikdy ho nevysadzujeme len preto, že obsahuje farbivo. Vždy je lepšie poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom. To len tak na úvod. 🙂

Zároveň však platí, že farbivá môžu byť pre niektorých pacientov významnou pomocnou látkou. EMA pri vybraných azofarbivách uvádza, že môžu spôsobovať alergické reakcie. Medzi príklady patria tartrazín E102, Sunset Yellow E110, azorubín E122, amarant E123, Ponceau 4R E124 alebo Brilliant Black E151 [9]. Ak človek vie, že na niektoré farbivo reaguje, je dobré zohľadniť to pri výbere lieku.

Zaujímavým príkladom je oxid titaničitý. EFSA pri jeho použití ako potravinárskej prídavnej látky E171 dospela k záveru, že ho už nemožno považovať za bezpečný, pretože nebolo možné vylúčiť obavy týkajúce sa genotoxicity [7]. V liekoch je však situácia zložitejšia. Oxid titaničitý tam často neslúži len ako „farba pre krajší vzhľad“, ale aj ako nepriehľadná zložka poťahu tabliet alebo kapsúl. Môže pomáhať chrániť účinnú látku pred svetlom, zjednotiť vzhľad tabliet, rozlíšiť rôzne sily lieku a zachovať stabilitu prípravku počas celej doby použiteľnosti. Ak sa nahradí inou látkou, nemusí ísť len o jednoduchú výmenu jedného farbiva za druhé. Niekedy je potrebné opätovne overiť stabilitu, rozpad tablety, uvoľňovanie účinnej látky, vhodnosť obalu alebo dobu použiteľnosti lieku [6]. Preto sa pri liekoch nehovorí len o vzhľade, ale aj o kvalite, bezpečnosti, účinnosti a dostupnosti.

Žaneta: Takže farbivá môžu slúžiť aj na rozlíšenie liekov… Pamätáte si na Matrix? Neo si mal vybrať červenú alebo modrú tabletku. No práve vďaka farbe ich bolo jednoduché rozoznať. Na farbe jednoducho fakt záleží.

Bolo by však skvelé, keby výrobcovia naďalej hľadali vhodné alternatívy a tam, kde je to možné, vynechávali azofarbivá a podobné látky. Uvidíme, kam sa vývoj posunie. Výrobcom kozmetiky aj liekov sa totiž odporúča hľadať vhodné náhrady za niektoré farbivá, napríklad TiO₂.

O TiO₂ si však povieme viac v samostatnom článku, pretože inak by sa nám tento poriadne natiahol.

Čo sa zje alebo zmyje, úplne nezmizne

Farbivá nekončia len na našich perách, nechtoch alebo vlasoch. Časť z nich sa počas výroby, používania, umývania, odličovania alebo prania dostáva do odpadových vôd. Prehľadová štúdia o syntetických farbivách upozorňuje, že ich uvoľňovanie do vodných ekosystémov môže narúšať rovnováhu prostredia, ovplyvňovať prenikanie svetla a zaťažovať vodné organizmy [5].

Pri syntetických farbivách, najmä pri niektorých azofarbivách, sa rieši ich stabilita, horšia biologická odbúrateľnosť a možné toxické účinky produktov ich rozkladu. To neznamená, že jedna farebná zubná pasta zničí rieku. Znamená to však, že ak farbivo vo výrobku nemá skutočnú funkciu, je fér položiť si otázku, prečo ho vlastne používame.

Pohľad výrobcu: farba je rýchla skratka k emóciám

Z pohľadu výrobcu je farba veľmi užitočný marketingový nástroj. Výrobok sa lepšie odlíši na regáli, lepšie sa fotografuje, ľahšie si ho zapamätáme a môže pôsobiť atraktívnejšie. Farba pomáha vytvárať príbeh produktu: zelená evokuje prírodu, modrá čistotu, ružová jemnosť a čierna luxus.

Problém nastáva vo chvíli, keď farba nahrádza skutočnú kvalitu. Spotrebiteľ si potom vyberá očami namiesto toho, aby sa pozeral na zloženie. Farebný výrobok môže pôsobiť zdravšie, čistejšie alebo prirodzenejšie, aj keď jeho zloženie tomu vôbec nezodpovedá.

Pohľad spotrebiteľa: otočte obal a čítajte

Z pohľadu spotrebiteľa platí jednoduché pravidlo: najprv funkcia, potom vzhľad. Pri dekoratívnej kozmetike dáva farba zmysel. Pri výrobkoch, ktoré majú čistiť, hydratovať, chrániť alebo liečiť, je dobré zamyslieť sa nad tým, či je farebná zložka naozaj potrebná.

Keď v zložení kozmetiky uvidíte CI číslo, neznamená to automaticky problém. Je to informácia. Keď v potravinách uvidíte E číslo, tiež to samo osebe neznamená nebezpečenstvo. Je to signál, že sa oplatí vedieť, prečo sa daná látka vo výrobku nachádza, ako často ho používame alebo konzumujeme a komu je určený.

GG tip: Farba nie je nepriateľ. Môže prinášať radosť, podporovať kreativitu a byť aj funkčnou súčasťou výrobku. Nemala by však byť dôvodom, prečo prehliadneme jeho zloženie.

Pri dekoratívnej kozmetike farbu očakávame. Pri šampóne, zubnej paste, sirupe, lieku alebo detských sladkostiach je však dobré položiť si otázku: Je táto farba naozaj potrebná?

Nenechajte za seba nakupovať oči. Otočte obal, prečítajte si zloženie (pokojne použite aj aplikáciu) a vyberajte si podľa funkcie, nielen podľa odtieňa.